Pre Misku

Le lelele le lelele lelele lele le le le lelele lelele lelele. Tralalala toto si si pytala

Bobobom bo bom bom. Na Vianoce cem tromBOM

Vianoce

A máme to tu zas. Hlavne stresujme lebo nemáme všetky darčeky. Rýchlo bežme do Tesca veď pokladňa 4 je ešte voľná. Mamke voňavku ako každý rok, ockovi ponožky a bratovi trenky. Máme všetko čo sme chceli a teraz rýchlo zaplatiť. Nesmieme zabudnúť predbehnúť tú milú starenku, ktorá kupuje mandarínky vnúčatám. A zabudol som ešte, že musíme zahundrať ako pomaly blokuje tá pokladníčka, ktorá mohla byť doma s deťmi.

Čo tak si sadnúť k Popoluške, zapáliť si sviečky na adventnom venci a pokojne ležať a rozprávať sa o tom aká bola zima vtedy keď Popolušku točili. Alebo si zapnúť koledy a vysvetliť svojim deťom ako sa vyrábajú gule na stromček. Vždy sa dá vybrať si a ten výber je na nás. Buď to bude vianočný stres a nervozita alebo to bude skutočný pokoj ľuďom dobrej vôle

Streda a štvrtok

Podtitul-dni posledné

Náš pobyt sa končí a ešte stále neviete prečo som sa trepal do Bruselu. Ak viete, tak si to nechajte pre saba a ja Vám zatiaľ poviem svoju verziu. Túto časť pobytu píšem asi s polročným odstupom, takže to zhrniem len v skratke. V stredu ráno sme po únavnom blúdení zasadli v parlamente. A prečo ??? No prišli sme si previazať ceny za našu úžasnú prácu na projekte o utečencoch. Ceno to boli neskutočné. Dostali sme hodinky, ktoré síce mali ručičky, no nemali čísla a ani paličky podľa ktorých by človek zistil koľko je hodín. Po odovzdávaní cien sme sa najedli v parlamentnej jedálni, ktorá väčšinu z nás značne sklamala. Mňa najviac sklamal puding, ktorý nebol pudingom, ale kopou slížov. Ble, dodnej mi je z toho zle. Po výdatnom obede sme navštívili organizáciu, ktorá pripravovala túto súťaž a potom sme sa rozbehli do mesta. Konečne sme našli hudobniny, kde som si kúpil trsátka a našli sme aj akéhosi cikajúceho chlapčeka :D Ešte sme sa potúlali po meste a šli sme na ubytovňu sa navečerať. A po večeri ??? Po večeri sme hrali Beng. Najlepšiu kartovú hru akp som kedy z nejakým profesorom hral. Narehotali sme tak veľmi až ma bolela bránica, a to som sa smiechu vôbec nebránil. Po kartách sme sa rozišli a potom som sa zišiel s Maťou a veľa, veľa sme kecali. Asi o všetkom. Pri rozhovore sme aj zaspali a keď sme sa zobudili tak sme sa šli baliť. Keď som si bol istý, že mám zbalené všetko odpadol som do postele a spokojne spal. A zrazu bolo zajtra. To bol deň odchodu. O5 lietadlá a letiská a lietadlá. Nemám rád lúčenie a odchody z miest kde je dobre a preto túto časť vynechám. Keď ju vynechám prídem na to,
že o Brusele bolo už všetko povedané. A TO JE KONEC

Brusel - utorok

Ďalší deň našeho pobytu začal celkom pokojne. Vyskočil som z postele o 7:25 a zazdalo sa mi,
že som mal vstať o hodinu skôr. Za päť minút som sa obliekol a vykukol som zu svojej izby.
Zbatal som tam svojich kolegov a upokojil som sa. Počkal som ešte chvýľku na oneskorencov a spolu sme sa vydali na raňajky. Vtedy mi bolo jasné, že som vstal správne.
Niečo rýchle sme zbodli a o pol hodinu sme sa už dohadovali čo budeme robiť.
Mali sme deň pre seba a tak sme sa dohodli, že si pôjdeme pozrieť mesto.
"Veď predsa nebudeme vysedávať doma. Na to máme celé prázdniny," povedala Hexa a ja som so súhlasom v očiach počúval jej plány. Hneď ako sme boli ako-tak dohodnutí, vybrali sme do izieb aby sme si pobrali všetky potrebné veci. Netrvalo to dlho už sme šli metrom na stanicu Parc. Vystúpili sme z metra
a šľapali sme pekný kus cesty ku galérií. "Tu majú najväčšiu kolekciu Rubensa na svete" povedala Hexa a všetci sme videli, že sa na neho teší. Trochu sme trápili s hľadaním vchodu, no podarilo sa.
"No, Rubens je v Tokiu." povedala Hexa. To sme sa dozvedeli až po tom, ako sme si kúpili lístky.
"Čo už aspoň sa pozrieme čo tu ešte majú." povedal som s nádejou, že upokojím Hexu.
Neupokojil som. I napriek tomu, že Rubens v galérií nebol, prežili sme tam dlhých päť hodín. Obrazy bolo celkom pekné a bolo ich dosť veľa. Neviem si predstaviť, čo by sme tam robili, keby tam bol Rubens. "Teraz sadneme opäť do metra a pôjdeme k Mini Europe." A tak sme aj urobili.
Pýtate sa čo je to Mini Europe? Keby som mal internet na pätnástom kilometrov za hraničný priechod Letenie, tak by som Vám to hodil link. No internet tu nie je a tak budete aj Vy, moji milovaní čitatelia bez linku. Tak Vám toto miesto aspoň opíšem.

Je to taká plocha,
ktorá nie je plochá.
Sú tom rôzne pamiatky,
Poľské české pobratky.
Všetky sú však malé,
no neboli také stále.
Sú teraz aj Veľké,
také aké vidíte v telke.
V Mini Europe sú to len makety,
TGV-čka a aj nejakej rakety.

Skrátka a dobre sú to makety pamiatok členských krajín Európskej Únie. Celý ME máme nasnímaný na páske, resp na DVD. Tomu sa budem venovať v inom projekte. "Pani profesorka, keď to chcete všetko takto natáčať tak tu budete do zajtra. Viete koľko tu toho je???"
povedal paľo.
"Vy chcete ísť nakupovať?"
"No, áno. Nemôžeme sa rozdeliť a dať si zraz v St. Michael o siedmej???"
"No môžeme."
"Super. Tak ja so Zuzkou a s Maťou pôjdeme nakupovať, ok?"
"No zrejme nemôžeme namietať"
A tak bol Paľo spokojný, že vybavil s p. profesorkou čo chcel. Ja a p.p. sme pokračovali v recordingu ME. Zabralo nám to slušnú "chvíľku". Po tomto náročnom kameramanskom výkone, sme šli domov. Pozreli sme si ešte kostol, kt. bol súčasťou nášho komplexu a šli sme na večeru.
"No, som zvedavá, kedy prídu" povedala Hexa keď sme sadeli sami spolu s našimi potravinami. Vtom sa rozleteli dvere a v nich stáli naši nakupujúci.
"Stihli ste to" povedala Hexa a zahrnula ich informáciami a našom ďalšom pláne. Tým bol Omegang. Boli to slávnosti na počesť...
No nikto z nás nevedel čoho, nakoľko informačné letáky, kt. sme dostali boli len vo Francúzštine a Flámčine. Nič to nemenilo na fakte, že to bola pekná slávnosť. Videli sme kone, cechy a množstvo iných stredovekých atrakcií. Boli sme však len za ohradou, lebo vstupenka stála 30 eur.
"No poďme domov a poviete mi svoje prejavy na zajtra"

"So, thas all" zakončil Paľo naše prejavy. Ak sa Vám zdá, že som niečo preskočil, tak sme medzičasom došli do mojej Šejkspírovskej izby a začali sme bľabotať naše pripravené prejavy na zajtra. Po ťažkej menálnej práci sme sa dali sprchu a zaľahli sme do postele, veď zajtrašok je vždy ťažký, no ten, ktorý mal nasledovať, mal byť ešte ťažší.

Brusel - Pondelok

Mám tu prvý deň zo svojej cesty...

"Čaute" - pozdravil som sa kamošom na letisku ani som poriadne nevedel, ako som sa tam dostal.
Pani profesorka mi vysvetlila, že čo a ako a už som bol za check-inom. Rozlúčil som sa s rodičmi,
a prešiel kontrolou. Kontrola to bola prísna, veď čo ak mám so sebou skrutkovač???
Všetko prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií. Hneď aj zaras som bol v lietadle, alebo skôr v lietadielku.
I keď bolo lietadlo malé, lietať vedelo, a tak som sa zrazu pozeral na Košice zo vzduchu. Celkom pekný pohľad. Pani, slečna, alebo teta letuška nám povedala, čo máme robiť keď bude zle. Hneď na to sa pustila do rozdávania jedla.
"Celkom, zaujímavá syntetická strava" okomentoval som krabičku so šunkou a syrom. V podstate sa to dalo jesť. Čaj bol tiež pitný, takže som bol spokojný. Keď sme boli všetci najedení, uvideli sme pod sebou Viedeň, našu prestupnú stanicu. Pristávanie bolo pre mňa trochu bolestivé, alebo skôr pre moje plomby.
Keď sme sa dali dokopy, začali sme hľadať metro. Našli sme ho, ale nikto z nás netušil, aký lístok by sme si mali kúpiť.
„Vy si kúpte senior a my half-price" - povedal Paľo a tak sme aj urobili. Hexe to však nedalo, a tak sme sa vyterigali na informácie a opýtali sa.
"Musíme si všetci kúpiť celý lístok" - povedal Paľo, lebo on jediný hovoril po nemecky a rozumel tete informátorke. Tak sme si dokúpili rozdiel ceny, a nastúpili do metra, ktoré malo namierené do centra. Pochodili sme centrum a zakotvili sme v parku Márie Terézie. Ako správny Slováci sme vytiahli rezne a chlieb a najedli sme sa.
Potom sme si urobili asi 200 fotiek pod sochou MT a vydali sme sa ďalej. Fotili sme si úplne všetko.
Boli sme skrátka ako Japonci. Keď nám už odpadávali nohy, nastúpili sme do mmetra spolu s Japonsku
huslistkou. Keď sme prešli kontrolami, a našli sme si gate odkiaľ pôjdeme do lietadla, sadli sme si a čakali.
Čakali sme dlho, asi hodinu a pól. "Už budeme nastupovať" niekto z nás zamrmlal. Ukázali sme svoje letenky
a nastúpili sme do busu, kt. nás odviezol k lietadlu. V lietadle som sedel vedľa Mati. Prehodili sme zopár slov
a bezpečnostý pas cez seba a užívali sme si pokjný let a makaróny so syrom. Asi po dvoch hodinách sme sa ocitli v trubici.
Nebojte sa, nebol to vysaváč, bola to trubica cez ktorú sa vystupuje z lietadla. Veľkosť Bruselského letiska ma zarazila.
Vôbec som netušil kam máme ísť a tak som len nasledoval skúsenejších členov výpravy.
"Musíme si ísť po batožinu" povedala naša pani profesorka a tak sme ju nasledovali. Všetko šlo samo, asi to bude tým,
že sme šli eskalátormi. Na konci týchto rovinkových eskalátorov nás čakala naša batožina a dalšie eskalátory.
Keď sme povozili, zbadali sme troch ľudí s ceduľkou JRS. Tý prišli po nás. "Hi, my name is Maťa, Miro, Zuzka, Paul, Agnesa"
popredstavovali sme sa išli sme za našimi novými priateľmi. Odviezli nás do našej ubytovne. Bola to storočná, úžasna budova,
kt.dýchala časmi, kedy ešte nikto z nás nebol na svete. Všetci sme mali vlastné izby a to nás veľmi potešilo.
"Hej, ja mám nejväčšiu izbu, Šejkpspírovskú." Ak nevieta ako taká izba vyzerá tak mi... napíšte pošlem Vám foto.
"Poďme na večeru" povedala Hexa príkazom a už sme kusali. Prišli sme do samoobslužnej kuchyne. Okrem nás tu
bolo zopár simatických jezuitov, zničených časom a misiamy v Afrike. Keď sme sa najedli, vydali sme sa obzrieť si mesto.
"Vždy si pozrieš poslednú stanicu v smere kam ideš, a farbu linky" a tak som mal za sebou aj rýchlokurz cestovanie metrom.
Pozreli sme Grote marct, Parc, Palace de Justice a mnohé iné pamitky Bruselu, ktorých meno si už nepamätám.
Nastúpili sme na metro a višlli sme neďaleko našej ubytovne. Celý kompex ST. Michel sme si obyšli dookola. Zabralo nám to asi pol hodiny,
kým sme našli dvere, do ktorých možeme vstúpiť. A tak sme unavení a zničení zaľahli a zaspali. To bol koniec, prvého krásneho, ale únavneho dňa.

som s5

Po dosť dlhých prázdnach sa zavraciam na svoje stránky, lebo čo je dobré je dobré a v tom treba pokračovať. V skratke by som Vám povedal čo sa všetko udialo, ale tak sa mi nechce, že by ste neverili. Bol som v Brusely, a z toho už mám hotový článok, tak potom ho sem hodím, keď ho vyhrabem. Bol som aj v Londýne, kde ma zatkli policajti preto, lebo som si fotil auta na ulici :D Našťastie dopadlo všetko dobre a ešte na ulici sme sa v pokoji rozlúčili. Z Londýna možno niekedy dám nejaký súvislý text, ale do dôchodku ešte ďaleko, takže sa asi nedočkáte. Teraz by sme sa mali tešiť na Vianoce, sviatky lásky pokoja a komercie. Už to začína, na každom rohu budú svietiť svetlá a v každom obchodu budú tie najúžasnejšie darčeky. Človeku až plakať by sa chcelo, ak by sa nad tým, zamýšľal. A preto Vás vyzývam, NEPODPORUJTE KONZUM A KOMERCIU. Ďakujem :-)

Deticky moje

Toto je Kornyho a basove solo na  specialnu ziadost:

Kornel

HURA!!! That’s the party...
A je to tu, dnes je oficiálne pol roka čo sme spolu. Ja o on, a možno chcel byť mojím snom...
Ako ste si určite neuvedomili hovorím o Kornelovi. O5 si získal titul Guitar of the week. Čo k tomu dodať, asi len to, že je absolútne super a bez chyby. KORNEL, SI NAJ !!!

Myself and Irene IX

Január, milujem január a žiaden november...
Neznášam zimu, ale dnes som si uvedomil, že v zime ma kope múza oveľa častejšie ako v lete či na jar. I keď je leto tak niečo napíšem. Bude to skôr sled udalostíííííííí.

Udalosť1: FILMOVAČKA ako sa topí vo vode kačka
Ako som Vám, určite nespomínal, tak okrem iného sa snažím hrať aj divadlo. Máme naštudovaného Macbatha tak sme sa ho rozhodli ísť točiť na Kapušiansky hrad. Bolo to dosť únavné, ale horšie veci sa dejú, a tak som zaťal zuby a makal a makal a makal som. Makali sme všetci, lebo naša „režisérka“ /// ďalej Hexa/// je svojský typ, ale to je na dlho. A tak sme tam zabili dva dni, a vyprodukovali 20 min čistého umenia. Výsledok Vám ukážem, keď to bude zostrihané.

Udalosť2: MOS Word
Ešte pred filmovačkou som oficiálne zakončil školský rok skúškou z Wordu. Bola to originál skúška od Billa, kt. som úspešne absolvoval, takže som happy jak keby som vypil cappy.

Udalosť3: Viete že ani neviem
Určite som toho zažil ešte veľa zaujímavého, ale všetko predsa nemusíte vedieť.

Ako naša ovečka ušla z košiara MAI VIII

Zaháňať ovečky to nie je žiadna sranda. A keď sa Vám ovečka vymkne to je ešte horšie, ale poďme pekne poporiadku.
     Kde bolo tam bol, vystúpil som v KE zo šestky električky na zastávke „Zimný štadión“ no ja by som ju skôr nazval „V Čirču za štadiónom.“ Miška ma už čakala pred Steel arénou kde bol nejaký Street-road-underbridge-ball. Onedlho tam bola aj Domča_Q. Tak sme sa vybrali do tej maličkej chajdy. Prebojovali sme sa čo najbližšie k pódiu, aby sme videli Komajotu. A tak sme si podupkávali, až kým neskončila aj Smola a Hruška s marhuľou a broskyňou.
     Nakoľko moja korytnačka nemá rada puding šli sme preč. /// Hľadáte zmysel tejto vety??? NIE JE :-)/// Ale skutočne sme šli preč. Nie úplne, len do chodby. Medzitým začal hrať Puding pani Presliovej a mi sme poskakovali a vozili sa na košoch. V tom sme našli dvere. Otvorili sme ich a prišli sme na to, že sa dajú otvoriť len z vnútornej strany. To bol dôležitý poznatok.
     Po tomto zdrvujúcom poznatku začal nejaký basketbalový zápas, a tak sme sa rozhodli, že sa naň pôjdeme pozrieť. Bola to akože exhumácia, alebo také niečo, USS vs. KCERO ICP KE. Skrátka nuda. Keď to skončilo, tak šla Domča_Q preč. Ja a Miška sme čakali na Nocadeň. Už to malo začať a vtom mi zazvonil mobil. Bola to Domča. „Počuj, som sa vymkla v tých dverách.“ Po 10minútovej maturite sme ju objavili, a vysvetlila nám, že i keď sú tie dvere odomknuté, tak aj tak sa nikam nedostaneme. Za nimi je plot.

Ponaučenie: Ovečky, neutekajte z košiara, čo ak nebudete mať mobil ???

(C) by orrim :-)

Telefonát

Po dlhej dobe tu je ďalší nonsesn, ktorý sa skutočne stal.

Sedel som pri PC a zrazu zazvonil telefón. Dvihol som ho, veď to sa patrý a nejaká teta hovorí: „Magda???“
A ja na to že nie.
Ona odpovedá „ a kto Imro???“
Ja na to“ Nie tu je byt u orrim-a“ ///no len význam bol taký///
„Aha, ja volám Magdu Múdru, neviem ako ste sa dostali do mojeho telefónneho zoznamu“ ešte, že máte svoj osobný tel. zoznam teta :-)
„To musí byť omyl“ odpovedal som s nutkaním zložiť, ale nebudem hnusný a nechám ja nech sa ešte ospravedlní.
No teta ma zaskočila slovami: „A kde robíte???“
Ja na to „ Tak, rôzne“
Teta na to: „Nemáte pevné miesto čo???“ povedala so zármutkom v hlase. Pozrime, že koľká empatia.
Ja na to: „Nie, dovi...“

Kornel .... Aria mac55

No, nedávno sme spolu oslavovali 5 mesiacov, tak ho Vám ukážem. Toto je môj Korny a mám ho rád.

Duchovná obnova... Myself and Irene VII

 Jeden človek mi raz povedal, že všetky významné udalosti, ktoré ovplyvnia históriu sa opisujú s odstupom 50, alebo aj 100 rokov. ///Alba, to šetko Alba/// Ja idem písať o udalosti, ktorá sa stala asi pred 100 dňami. Bola to naša duchovná obnova. Pýtate sa čo to je? Netuším, my sme si z toho urobili normálny výlet, ale pšššššt, nikomu ani písmeno, ani slovo. Dosť bolo nudných úvodov, poďme k veci.
     Všetko to začalo vo štvrtok. „Mami, nesmiem zabudnúť ping-pongovú raketu“ pripomenul som v podstate sám sebe pri balení. Keď som si bol istý, že mám všetko, tak som si ľahol a snažil som sa zaspať. Očakávanie prvého „triedneho výletu“ na strednej škole bolo pre mňa vzrušujúce.
    „Konečne,“ povedal som si, dvíhajúc sa z postele na druhý deň ráno. „Konečne je piatok, deň kedy ideme na super skvelú obnovu“ ///pozn. určite som si to nepovedal, ale dobre to znie :D /// Horúčkovito som do seba nahádzal jedlo a trielil som na stanicu. Samozrejme s autom, nebudem predsa so sebou vliecť tašku plnú šiat a .... šiat. Ani som sa nenazdal a prišiel som vláčikom do Košíčiek. :D Cesta do školy ubehla rýchlo, lebo som nešiel sám, ale s kamošmi. Nie, nie je to diera v teórií. Skutočne som šiel do školy. Mal som päť hodín. To bolo jediná negatívum tohto dňa. Na poslednej hodine sme mali matematiku. Vtedy sme ju ešte mali celkom radi. No, nebudem Vám klamať, nikdy sme ju nemali radi, no po tejto hodine sme ju znenávideli ešte viac. Písali sme písomku a to naša profesorka matematiky mala s nami ísť na Duchovnú. Veď aj šla... Ale čo už, aj horšie veci sa dejú, no tieto dni na to neboli predurčené.
     „No poďte.“ povedala Miška a my, sme šli ku nej domov. Kto my? Irena, ja a ... zasa nebudem vysvetľovať podrobnosti, to odo mňa nechcite. Dali sme si u nej pizzu a šli sme naspäť do školy. Skrátka nachodili sme sa jak Mongoli. Pred školou sme mali zraz, a od školy sme už konečne išli na stanicu. Na stanici sme sa dali dokopy a naskočili sme do vlaku. Vlak, rýchlik, bol plný lebo bol piatok. Neviem čo za Mongola to vybavovalo, ale asi ja, no :) Cesta vlakom nebola ani dlhá, ani krátka.
Nebola tam žiadna matka.
A nestretol som tam ani svojho tatka.
     Po vlaku nasledoval preplnený bus, a keď sme konečne došli do dedinky Poráč, tak sme ešte pekný kus cesty šľapali peši. Daň za komfort... „Konečne sme tu.“ povedala nejaká osoba, ktorá je pre chod príbehu bezvýznamná. Ubytovali sme sa a boli sme happy, že sme namieste. Ako sme bývali? Nebudem individualista a začnem sebou, takže ja, ja, ja, jenom ja a Irena, Mišo, Braňo a Andy /// pozn. poradie účastníkov neurčuje prioritu vzťahou :D ///
     Obnova to bola vcelku dobrá, strava bola výborná, noci ... dlhé a dni... únavné.
Keď človek nespí, tak je unavený. Dôležitý poznatok.
     Na záver dodám len pre tých čo tam boli, že: „NEKLOPEME???“ a dobrú noc.

PS: Kofola je halucinogénna huba, ktorá sa podsúva obetiam vo forme tekutiny...

PS2: Bez ekologicky rozložiteľných plastov to neide...



  
To sme my, v Košiciach na stanici :D:D:D

Fender: Showmaster

Myslím si, že značku Fender netreba dvakrát predstavovať. Na Fendroch dnes hrá takmer každý kto nehrá na Gibsonoch.
Klasický Stratocaster je asi známi každému... áno to je to, čo drží v ruke spevák z tvojej obľúbenej kapely. :-)
„Nevkusný“ Telecaster, to je to divné, čo je pekné len v žltej farbe :-D
Ja som si dnes vybral o niečo menej známy typ Fendrov a to Showmaster. Presnejšie Showmaster QBT HH (Quilt Bubinga Top), to je celé meno mojej dnešnej obete. Nebudem o tomto kúsku písať veľa, v podstate nie je o čom. Všetko vystihuje jedno slovo.... kvalita. Neide o žiadnu napodobeninu, ide o Fender ako sa patrí. Na tomto kúsku ma okrem jeho vzhľadu upútali i snímače. 2xHB to je to čo sa preferujem... sila zvyku :-), Samozrejme ani tremolo nie je na zahodenie... Čo sa týka materiálu... klasika ako u väčšiny elektrík. Javorový krk, palisandrový hmatník ale záhadou je pre mňa telo, (Basswood) kto tuší čo je to za materiál pls post it to comments.
Ak by som si kupoval gitaru a mal by som i na Fender... myslím si, že i nad týmto kúskom by som vážne rozmýšľal...


Picture je tu, lebo ... a veď to je vlastne jedno.

Ukáž tú tvoju ZOO Tour ... Myself and Irene part VI

HORKÝŽE SLÍŽE: Ukáž tú tvoju ZOO Tour
+ANAWI

„Cawa chlopiky“ stretol som sa s Braňom a Mišom resp. s Mišom a Braňom // len aby sa neurazili// Po pozdrave sme sa vybrali do centra nášho skvelého mesta – Košíc. Prešli sme celú Hlavnú street a vrátili sa s5 do nejakého podniku, kde sme dačo popili. // Jasné, spili sme sa jak svine, nafetovali sme sa a tak, loool. Slip/// Pozreli sme kúsok dramatického zápasu, ktorý nebol zatiaľ dramatický a šli sme do Jumba kde to malo byť. A čo? Lool, zasa píšem jak Mongol o niečom a o ničom. No koncert Horkýže slíže.
„Konečne sa mi splní sen, pôjdem na HS“ hovoril som si celý deň, a teraz to bolo tak blízko. Tak neskutočne blízko, stačilo urobiť krok a bol by som v Jumbe. A vtedy sa to stalo // dramaticky zvratok// objal som Mišku. Až potom som šiel dnu :-) Dal som si veci do šatne, a šiel som do sály. Aspoň som tam cel ísť. No bolo zatvorené. „Sadnime si tu na schody!“ zahlásil ktosi z nás a už sme sedeli ako taký bezdomovci. No čo, štýl jak sfiňa. „Normálne hrali, že mali stenu pred sebou a hrali takmer celý koncert za stenou,“ horlivo som vysvetľoval Braňovi históriu koncertov Pink Floyd.
Dvere sa otvorili a my sme sa hrnuli do sály. /// BTW bola tu aj Karibská párty/// Sadli sme si na stoličky. O miesto sme sa nebáli, nebolo nás tam viac ako 200. Sedeli sme a kecali, až na pódium vybehla ANAWI. Celkom vpoho predkapelka, a speváčka.... ta mála hlas a nie len hlas. No skrátka krásna východniarka. Kým skončili sála sa celkom do pohody zaplnila. Teplota v sále sa začala zvyšovať. Začalo skandovanie „Slíže, Slíže, Slíže...“ a dočkali sme sa. „Heeej, poďte viacej dopredu“ zvolal som a už sme boli v kotle zábavy. Kuko nás privítal songom Rozmýšľali, asi tak ako na celom Ukáž tú tvoju ZOO tour. A potom to už šľapalo jak namakaný stroj. „Logická hádanka...“ zakričal Doktor. Potom nasledovali songy ako Silný refrén, Striptérka Malá Žužu. „Košice, my vás ľúbime, dáme staršiu???“ „Jasné.“ A už sme počuli skvelé Prispejte. Nasledovali rovnaké songy ako na všetkých koncertoch z tejto šnúry: Dežo, L&G Song, Náboženské zvyky a Motorkárska ... Kuko si medzitým vypýtal „tu bielu ko****** lebo sa potil ako taký ..." No ale to asi všetci, veď sme skákali ako také jojá. /// kľudne to čítaj džodžá... mne je to 16 na druhú.// Chlapci si vymenili gitarky a šlo sa ďalej. „Dáme tri kratšie songy“ A už šlo Ho-hu-he, Latino a skvelý Detektýv. // dodnes som nevedel, že je to tak super song, myslím detektíva./// „Ďakujeme päťkrát, ste super....“to sme počuli celý večer. Traja spití roboši, Veľká mača ... môj mozog bol plný endorfínov a ja som netušil čo sa deje. Skrátka bolo to super. Skákali sme, spievali sme... Chlapci ešte dali Já žeru kvítí, Cavaleru, Bernardýna, Holandskú, Cigarety, Čundr bejby. „No 13-ročné deti by mali už ísť spať, takže pesnička na dobrú noc.“ Na Kukové slová nadviazal song Haji,haji. Kuko už pár krát odišiel a prišiel... a tak. Po skandovaní „ešte, ešte“ // aspoň to som skandoval ja/// dali chlapci Bacigalu. Zas odišli a Kuko gestom naznačil, že „Drahý priatelia, globálne otepľovanie je obrovský problém, ale také ekologicky rozložiteľné plasty... a máme tu posledné 3 songy“ Vlak, Telegram a A ja sprostá. a to bol koniec :-( Bol to skrátka skvelý koncert. Na záver doktor dodal „Košice, boli ste po****!“
Chýbal mi tu len jediný song „Sme kapela Horkýže slíže, za chvíľu každý pochopí, že...“
Hodnotenie od 1 do 10 (10 je naj): 9,5. Song HS tam chýbal :-D

Pýtate sa kde je Irena? Všude kolem.

Od klasiky ku klasike, alebo Les Paul Money Bass

Sou, ///nečítaj eS.O.U.///
pokračujem so seriálom, ktorý mal byť pôvodne týždenníkom. No stal sa z neho mesačník. Dnes som sa rozhodol pre peknú Bass-u o5 od Gibsonu.

Takže Les Paul Money Bass:
Ide o prepracovaný kúsok od Gibsonu. Krásne javorové drevo zaručuje, že s touto basou budete na pódiu vynikať :-) Zadná časť tela je vyrobená z mahagónu, takže pohľad na ňu je uchvacujúci zo všetkých strán.
Mahagónový je i krk, v ktorom je osadených 24 pražcov. Pod pražcami nájdete tvrdý palisander. Myslím si, že mahagón-palisander je najlepšia kombinácia dreva pre gitarový krk :-)
///Jaký ťažký odborník je zo mňa///
A snímače? No môže mať Gibson zle snímače?
Tento Money Bass má dva keramické humbucker-y.
Na záver dodám, že tento kúsok ma dva regulátory zvuku, a jeden regulátor tónu /// kua niektoré veci sa strašne prekladajú///

A ešte foto:  
Tento kúsok sa predáva aj vo farbe "Black Cherry" ,
ale mne sa viacej páči "RootBeer",
pripomína mi staré dobré časy. 
Časy, kedy som bohužiaľ nežil :-)

Wéékend

Prečo existuje ten strašný odporný wéékend??? Veď kto by už rád sedel doma a nič nerobil? Sedieť a nemať žiadne povinnosti. Fuj hnus. Na svete je veľa ľudí, čo wéékendy priam neznášajú. Niektorý majú sobotofóbiu. Je to zákerná choroba, ktorá sa našťastie dá liečiť.
CING „S našimi skvelými liekmi sa zbavíte sobotofóbie za 258 rokov. Ak zavoláte hneď, zašleme Vám balíček našich liekov len za 9 999,99 SK. Je to skvelá ponuka, tak neváhajte a volajte.“ KONIEC CINGU
Kde som to skončil? A jasné, sobotofóbia. Existuje ešte aj horšia choroba. Nedeľofóbia. A to je i môj problém. Nedeľa je strašný deň. Prečo? Lebo za ňou nasleduje pondelok a v pondelok mám franinu. Nie že by som tento skvelý priteplený jazyk nemal rád, len je dosť ťažký. A tak takmer celá moja nedeľa padne za obeť franine. Aj zajtra bude taká nedeľa. V pondelok resp. v pondelisko mám veľký test z franiny a tak sa budem celú nedeľu učiť. Ani si to neviete predstaviť ako sa teším. Ale dosť o mne. Možno sa pýtate, že čo môže byť horšie ako sobotofóbia, alebo nedeľofóbia. Odpoveď je jasná. Kombinácia týchto chorôb. A čo takto vzniká? Wéékendofóbia. Tak a teraz Vám nepomôžu ani lieky z telešhopingu. Máte už len jednu možnosť. Cez wéékend sa musíte zdržiavať v prítomností skvelých ľudí. CING „A máme tu ďalšiu skvelú ponuku. Ponúkame skvelého človeka na wéékend len za 99 999,99-SK. Neváhajte a volajte orrimovi na jeho mail, potom sa s Vami dohodne.... Takže opakujem, orrim na wéékend len za 99 999,99-SK + poštové, balné, cestovné, stravné, jarné, letné i zimné.“ KONIEC CINGU

16^2 ???

256!
Áno 256.
Práve toľko myšlienok mám teraz v hlave.
A prečo nie 4^2? A čo je viem?

V blizko-vzdialenej dobe tu pribudne niečo, čo Vám i mne samému vysvetlí čo tým myslým. Neviem ešte presne ako to dopadne, viem len toľko, žo o5 sa po večeroch nevyspím. Večer my to myslí ...

Dnes len tak v skrátenej krátkej skratke.
"Lets start our journey for liberation of minds,
  with free mind we can rebuild the world!"

Leave my mind alone.

Les Paul GT

Začínam so seriálom "guitar of the month" Dnes ma zaujala klasika Les Paul GT.




Dnes bez popisu, lebo sa mi akosi nechce.  Ale uznajte, nie je nádherná?

Irena miluje karibik ... Myself and Irene part V

Dnes je krásny deň, aký je dnes krásny deň. Prečo??? Prišiel som s párty a nie z hocijakej, z Karibskej. Ale poďme pekne poporiadku.

     Ako už všetci viete dnes je Valentín. Ak to čítate zajtra tak včera bol Valentín a ak to čítate pozajtra tak predvčerom bol Valentín... My, študenti Generálneho Tábora Alkoholikov sme mali párty. Viete akú??? Správne, Karibskú. Miesto konania sa párty bolo jedno veľké zábavne centrum v meste, kam chodím do školy :-D

     Došli sme ta, moji dvaja kamoši, Irena a ja. Rozhodli sme sa, že ešte skočíme po Mišku // haha, už si tu aj ty spomenutá// Po tom, ako sme sa dostali konečne do toho veľkého centra, vybehli sme k hale kde sa konala párty. Taký suchý ujo nám ešte povedal, že si máme odložiť veci. Ja som namakaný jak sfiňa, ale nemal som chuť biť sa, tak som ho poslúchol. Už, už sme chceli vstúpiť do tanečnej sály keď som začul: „Kto vás ****** pustil?“ „Henten dole.“ Odvetil som. To bol pokec s jedným z organizátorov. Pozreli sme sa do sály, a sála? Prázdna. No jasné veď len totálny magor / takže ja/ príde na párty načas. Tak sme si sadli za stôl a debatovali sme. Debata to bola dlhá a plodná. Potom nás to prestalo baviť a prišlo to, čo všetci očakávali. Začali sme lúskať tekvicové jadierka... A lečoby, nie, išli sme tancovať. Okrem nás bolo v sále 5,5 človeka z toho boli aj tak dvaja repráky. Ale čo už, tancovali sme. Potom nado mnou prebrala nadvládu Irena. Dej si pamätám už len útržkovite // nie, Irena nie je symbol pre alkohol// Viem, že som sa správal ako zmyslov zbavený, ale to robím stále. Viem ešte to, že sála sa zrazu zaplnila tak, že som nemal mieto na vlastné myšlienky.

     Párty to bola inač super, organizátori mali skvelý program, už dávno som sa tak dobre nevyspal. Vyzeralo to ako preteky formúl: „vzvzvz vzzzzzzzzn“ artikulácia bola pre nich neznámym pojmom. A tak bežal, a bežal, a bežal... myslím čas. Po kvalitne prespanej chvíli som precitol zo sna na to, že hudba mi do uší kvíli. O5 //nie O2// si to vzala na starosť Irena.

     Všetci, ktorí. tam boli Vám môžu dosvedčiť, že sme sa s Harrym bavili. Predstavovali sme si, ako by asi tancovali naši profesori. Jedno viem naisto, určite lepšie ako ja, resp. Irena. Potom sme tancovali i po svojom. A bežal, bežal, bežal ... no čas. A my sme tancovali, a tancovali, a tancovali ... Párty sa skončila tým, že VEĹKÝ dj nám zasvietil do očí halogény a to nám stačilo. Pobrali sme sa domov a tak sme doma. Dobrú noc všetkým GTA FOREWER



 

Ako išla Irena z Himalájí cez Uzbekistan do Pakistanu ... Myself and Irene part IV

Jedného krásneho dňa, keď bola Stredozem ešte mladá, rozhodla sa Irenka, že pôjde na výlet. Išla, išla keď sa tu zrazu jej telo vyskytlo v Himalájách. Bola tam taká zima, že ešte aj zmrzlina zamŕzala. Keďže sa už ocitla na mieste, kde sa ocitnúť nechcela nemala na výber a išla domov.

Sestra i cesta
z mesta do mesta,
bola ako z lístkového cesta.
Išla a išla,
až raz do Uzbekistanu prišla.
Uzbekistan pekný štát,
každý lamer ho má rád.
Majú psy ba i mačky,
na obed jedia i kačky.
Irena bola celá happy,
ale chcela sa napiť cappy.
No cappy tam nemali,
a tak sa o ňu postarali.
Dali jej piť, ba i jesť,
no na oplátku musela koše pliesť.
Dali sa jej napiť vodky,
hneď videla všetky čiernobiele fotky.
Rozhodla sa, že pôjde ďalej,
ale zvrieskla ešte „Krčmár, nalej!“

Išla cestou necestou,
spievala si lelelou.
Došla až do Pakistanu,
kde zbadala čiernu vranu.
Vrana tučná ako byľ,
čo to, čo to ? Černobyľ.
Pakistan je blízko Ruska,
nemajú tam chleba kúska.
No majú tam vodky, piva,
tá sa v každom dome skrýva.
Pakistanec hrdý tvor,
no jeho pes to netvor.
Spomínaný Černobyľ,
ten tam všetky psy dobyl.
Všetkým dobyl baterky,
teraz svietia i potmelky.

Irenu to tam už nebavilo,
to psisko by ju bolo zabilo,
Vybrala sa ďalej jako,
jako pako, čo má sako.
Tako, ako mako pako, /// To všetko Lienka na vine, tá čo má rada broskyne///
ja sako dako vako?

Beží ako o dušu,
Nech sa strčí do riti. /// To zasa Lienka///

Vrátime sa k Irene späť,
veď okolo nej sa točí náš svet.

Ona je jak Zemeguľa,
tak spitá jak nigda
Vtedy len očami gúľa,
a beží jak pigda. ///Keď si môže Ľudko Štúr vymýšľať, nová slová, tak môžem i ja.///

Beží, beží jak Forest Gump,
a tu mal byť pekný jamb.
Ten však ostal včera doma,
„kua, sakra, doparoma .“

Irena je už teraz doma,
táto story, je ale pohroma.
Rechce sa na tom i Lienka,
čo mám doma samé denká.
Iný rím už nevychádza,
ale to ma Irena zavádza.

Ja už končím, majte sa ,
„trimce še“
Radujte sa veseľte sa,
a jedzte krémeše..

 

"Nie každý môže byť doktor, aj sestričky treba."

                                                      autor: No ja, kto iný? 

Umenie plodí umenie

Dnes som išiel po jednej košickej ulici. Presnejšie po Mlynskej. Pri pohľade na Jakabov palác som si prestavil skvelú foto. Palác v pohybe. Určite to pozná každý, kto fotí so staršími digitálmy bez stabilizátora obrazu. Nebola by to super fotka? Pol budovy osvetlenej slnkom, celá budova mierne rozmaznaná. Odkiaľ som nabral ten pre niekoho strelený nápad. V uchu som mal Pink Floyd. Hudbu, ktorá je skutočným umením. Umenie plodí umenie. áno skutočne je to tak. Po ceste na autobusovú stanicu som ešte videl veľa skvelých záberov. „Ach“ prečo som len nemal so sebou foťák?

Nedá mi nerozobrať relatívnosť pojmu umenie. Nie každému človeku sa páči to isté. Niekto má rád to, iný zasa hento. Niekto povie na Pink Floyd, že to nie je hudba (ľutujem ho) ja to poviem na techno a rap. No koľko ľudí toľko chutí a ja Vám svoje chute nechcem vnucovať a Vaše chute Vám nechcem brať.

Týmto otváram tému: Fotky, ktoré neboli a nikdy nebudú urobené. Budem rád ak sa aj Vy podelíte o svoje predstavy. Veď takú predstavu si môžeme uchovať celý život.

Len tak

Takže, máme tu novú skvelú story, ktorú píšem len tak z nudy v škole. Škola je inač super vec. Posedíš, tváriš sa že sa učíš a všetko je OK
:-ˇ Pozrite sa na mňa. "Aha, aha." Sedím v PC učebni a zabíjam čas. Čas, ktorý mi tak chýba. Ale veď to je v podstate jedno. Ja viem, ak je tu niekto kto sa rád hraje so slovíčkami , že MAJA, povie: "Jedno je len koleso na fúriku." Ale tak čo už, aj taký ľudia musia byť. Mimochodom viete na čo som prišiel??? No, hádajte??? No aj to že škola je super je možnosť, ale to tu už bolo. Skúste hádať na čo som prišiel ešte raz! Nič??? Ešte stále??? Lool bolo my to treba tu sa s Vami toto ono. Viete čo? Zamyslite a potom mi to do komentov napíšte. SENDING OFF

Ventil

Nuž, po dnešnej Irene dám ešte jednu vecičku a to recenziu. //Keď tomo môže, tak potom aj ja// Dnes som videl akože kabaretnú show, Ventil. Nebudem menovať televíziu s názvom STV, ktorá to vysielala. Malo to byť zábavné, aspoň to by som od kabaretu čakal. No okrem niekoľkých úsmevných chvíľ to bolo na „veľmi slabej zábavnostej úrovni.“ // to je pojem, to asi pošlem Matici Rumunskej nech mi to uznajú za spisovné// Vzhľadom k tomu, že sa moje oči dostávajú do polohy off tak sa s vami rozčúlim. Nechcem rozprávať veľa, lebo ja viem kde bývam. Ja by som aj mal peniaze na Tatry aj na Ávie by som mal peniaze, keby som mal peniaze. Lebo to je to problém. Vy, vy ste dôležití, ale hlavne ja a moja peňaženka je dôležitá. Takže prispejte mi na podsvietenú kapustnicu, lebo z tejto ma bolia oči. A oči, to nie že som sa na trhu vyhral ich. To len jedno mám. No mám dve, ale viete ako sa to snažím myslieť. Ja by som aj normálne vážne aj rozumom pohol, ale tha stoličku mám koženú. Že čo to ma s tým spoločné? Nič. No a ??? Vadí Vám to? Toto chcete? Hej? Radšej mi peniažočky pošlite! Dám Vám číslo účtu. V pohode, ja s tým nemám problém, ale nemôžem ho dať verejne, lebo budem mať viacej peňazí jak Bill Gaťe. A čo potom? Ja nechcem byť v časopise People. Ja viem, že sa tam hodím, ale tha potom by môj blog mal väčšiu návštevnosť a to by server už nezvládol. To už nie je žiaden taký na svete čo by to mohol zvládnuť. Takže mi to nerobte. Prosím nie, nie. Nie ja nechcem tu kazajku, pomóóóc.  

Irena a Paris ... Myself and Irene part. III

A je to tu. Konečne! Konečne to vyjde na povrch. Irena je najlepšia kamoška Paris Hilton-ovejovejovej. Povite si: „To je neuveriteľné,“ no je to tak. Chcete vedieť ako sa zoznámili? Úplne jednoducho. Boli spolužiačky na nižšej predstrednej vysokej škole v USA. Áno v USA majú aj takéto školy, školy pre „mimoriadne nadaná deti“ Ale poďme pekne poporiadku.

„Čauuu, tha ti jaká pekná. Ja sa volám Irena a ty?“
„Akožé já?“
„No né já, jasne, že ty.“
"Tak ja som paris.“ //áno Paris sa píše s veľkým P ale naša Paris je taká hlúpa, že nevie vysloviť veľké P//
„Paris? Pekné meno. A akože ty si odkiaľ.“
„No, že normálne z Holivúdu. "(čítaj Hoľivúd. Btw som zvedavý ako prečítaš veľké h)
„Vážne, akože normálne z Holivúdu?“
„No veď ti to píšem na oblohu, že áno. A vieš ty čo? Poďme ku mne domov, ukážem ti môj dom.“

A tu sa ich neuveriteľne dlhý a neskutočne zmysluplný dialóg končí. Irenka ide s Parisom, resp. Pariskou do Holivúdu. Paris ukazuje Irene všetky pamiatky. Z nich je najkrajšia skládka, kde sa hádžu odpadky. Už – už sú pred Parisinou vilou, keď zrazu pocítia zemetrasenie. To len môj profesor slovenčiny zaspal od nudy, a hodil tento príbeh do koša. Čo už, nie každý má talent. Vráťme sa k Irenke. Tá je celá uchvátená z prepychu, v ktorom Paris žije.

„ Paris, a čo je toto?“
„Ale, to je len taká haraburda. Vieš to som bola na safary a zabila som poslednú jaku-maku na svete.“ // jaka-maka vzor jaka-maka. Zviera, ktoré vyhynulo kvôli Paris Hilton. //
„Ty si ale envirodementálny človek.“

„Vieš čo Irenka, ty si taká super baba. Nebudeme najlepšie kamošky???“
„Jasné.“

A takto sa Irena skamarátila s Paris Hilton.

PS to Harry: niektoré dĺžne sú zle naschvál :-D

"Nestarajte sa o cudzích,
budete mať viacej času na vlastný úspech" 
                     (autor: taky dajaky teply Americky Rus)

Shine on you crazy diamond.

Remember when you were young,
You shone like the sun.
Shine on you crazy diamond.
Now there's a look in your eyes,
Like black holes in the sky.
Shine on you crazy diamond.
You were caught in the crossfire
Of childhood and stardom,
Blown on the steel breeze.
Come on you target for faraway laughter,
Come on you stranger, you legend, you martyr, and shine!

You reached for the secret too soon,
You cried for the moon.
Shine on you crazy diamond.
Threatened by shadows at night,
And exposed in the light.
Shine on you crazy diamond.
Well you wore out your welcome
With random precision,
Rode on the steel breeze.
Come on you raver, you seer of visions,
Come on you painter, you piper, you prisoner, and shine!

Nobody knows where you are,
how near or how far
Shine on you crazy diamond
Pile on many more layers and
I'll be joining you there
Shine on you crazy diamond
And we'll bask in the shadow
of yesterday's triumph
And sail on the steel breeze
Come on you boy child, you winner and looser
Come on you miner for truth and delusion, and shine!

 Toto je song od Pink Floyd-u pre Syd-a Barrett-a.

Ľudia prečo si ničíte svoje životy svinstvom?

21:35 edit: pridaná tretia strofa.

Pokec part II

Zdravím, dám vyjadrenie k tejto veci, predtým ako ma začnú novinári, resp. autori článkov v bulvárnych nečitateľných sprostostiach otravovať. Citácia autora, teda mňa:

"Pôvodne to malá byť, ďalšia plnohodnotná časť Ireny. Cel som niečo napísať, aby som to tu trošku oživil. Po chvíli som prišiel na to, že nemám náladu na písanie. Aby som to upresnil nemal som čo písať, tak som sa nechcel premáhať len aby som niečo dal. Tak som použil "zvukovú klávesnicu". Je to taká kapustnica, či vlastne klávesnicu, ktorú keď stlačíte v nevhodnej chvíli, tak vydáte zvuk do ****, do , dodoma.. Ale k jadru veci, vyhodil som to čo bolo o ničom a ostalo len to, čo nebolo o ničom, resp bolo to o ničom s Oničom ale tak aby sme Oniča nechali doma, tak sme sa s Oičom o ničom nebavili.“

Pokec ... Myself and Irene part II.

„Lool, zlatý môj, už sa konečne dokopy daj, si jak keby si videl Paris Hilton nenamakeupovanu, ja viem, že sa na ňu nedá pozerať.“

„Buď ticho, ty schi, schizofrenické ja.“

„LooL tha de sme? Na Ukrajine, že mi budeš rozkazovať, čo mám hovoriť???“

„Akože sorry, ale tot nemá cenu, Ty budeš furt svoje.“

„Oki, than sending off.“

To by continued…

 

STV

Politika je téma, kt. som pôvodne nechcel rozoberať, 
ale TO čo sa deje v dnešných dňoch už presahuje medze. 
Ak sledujete dianie na našom "skvelom" Slovensku viete, 
že máme verejnoprávnu televíziu. Resp. mali by sme mať. 
Ak si tak trošku preklikáte web zistíte,
 že nový generálny riaditeĺ pán Hreha odvolal sefa
reporterov STV pána Kordu.  
Na Slovensku sme mali jednu z mala dobrych relacii -
Pod lampou. 
Dušan Hríb v poslednej relácií svojvolne zmenil tému, 
aspon niekto ma chuť a odvahu bojovať. 
S kordom preberali to ako je STV neslobodna a 
ako politici diktujú čo sa má vysielať.
Momentálne sa to rieši, keď si vypočujem postoje
všetkých strán ...

Tejto téme sa ešte budem venovať, 
pretože to nie je len na pár riadkov. 
V podstate som sklamaný z toho, 
kam naše Slovensko smeruje. 
Prečo som sa nenarodil inde?  

PS: sorry za diakritiku a pod ale mam nerf.

Večer

     „Čo? Kde? Kedy? Ako?“ to boli moje prvé slová hneď potom, ako som precitol zo spánku.
Toto nie je moje prvá práca, ktorá začína týmito slovami. Nejeden môj literárny počin, ako s obľubou práce takéhoto charakteru nazývam, začínali takto. Ale vrátim sa k podstate veci.
     Čo má človek robiť, keď nemá čo robiť. „Když se mu nechce ani číst, ani spát.“ Dnes sa mi vybili baterky v MP3 prehrávači. Teraz sa nabíjajú a ja čakám. Snažím sa krátiť si tento čas efektívne. No učiť sa mi nechce, resp. to už nedokážem. Po dnešku nedokážem už memorovať nič. Jediné čo dokážem je rozprávať, to dokážem stále. No vzhľadom na pokročilý čas i pracovnú vyťaženosť mojich rodičov, nemám sa už s kým rozprávať, pretože už spia. „Hľadajú tehly v múre.“ A tak sa rozprávam s PC. Rozprávam sa s Vami, pretože Vy, Vy ste dôležití. Čo človek neurobí pre čitateľa? Všetko. No ja nemám rád komerciu, takže i tento blog sa snaží byť nekomerčný a nenásilný. No to je iný príbeh.
     Moje myšlienky plynú a moje prsty stoja. To je znak konca. Konca dnešného postu. Konca dneška.  Dobrú noc.

 orrim

Ako vyzerá Irena???

No keďže mi píšete milióny listov tak to urobím, ukážem Vám ju.

Ona je ako prúd lávy, lávy, lávy z lávy
zase len zlé, cesty vedú.
Tak ma ona napĺňa inšpiráciou.

Tak toto je ona. Presne takto bude vyzerať o 60 rokov.

Teraz vyzerá asi takto a takto.

Sprcha

Pre tých, čo nevedia čo to je:  

Je to je taká hadica,

nie, nie je to udica.

Na konci je hlavica,
keď skončíš si mokrý jak taká opica.

Takže, mám pre Vás takú krátku básničku.
Nobelovku za literatú asi za ňu nedostanem, ale ...

Nonsens

Takže, zakladám novú kategóriu môjho blogu.
Má názov nonsens. (Nie. Nečíta sa to ako "nonsíns")
Ak máte náhodov vedomosti a IQ ako Paris Hilton, tak nonsens znamená nezmysel.
Blud, sprostoť, ba dokonca slovník synoným mi povedal že môžem použiť i výraz nerozumnosť.
Takže toto bude odelenie noruzumností a iných krátkych sprostostí, ktoré mi každodenne lietajú hlavou a narážajú no moju lebečnú stenu. 

"Ako sme sa spoznali"...Myself and Irene part I.

          Jedného krásneho dňa, ktorý nebol až taký krásny, za krásneho počasia, ktoré teda mohlo byť aj lepšie a v pohodlnom kresle, v ktorom sa sedí na draka som si zapol World of Warcraft. Server išiel dosť zle, ale mne to nevadilo lebo som mal super náladu. Tak povediac mi prepínalo a vtedy sa smejem aj z veveričky na strome. A tak som sa hral, a hral keď tu zrazu...
áno detičky moje, keďže nemáme peniažky na viacej papiera tak končíme.

          A lečoby, prečo končiť, veď ani Tunel nekončí. Takže hral som WoW a napísal som kamošovi. Nebudem ho menovať, veď Harry za to nemôže :-) A tak sme si písali a mne vypínalo už dosť kvalitne. Ak by som tu napísal výpis tej debaty, tak by ste z toho asi nič nemali. Ale ja Harry sme mali, veď sa už poznáme takmer 11 rokov, a za ten čas sme sa naladili na podobnú vlnu. Aby som bol presný tak on chytá moju frekvenciu a ja chytám Irenu za zadok.
        
          A kto je Irena???
No keby ste ma neprerušovali, tak by som sa k tomu aj dostal. Počas nášho neskutočne zábavného pokecu tam prišiel i šarksik. Bol to náš spoluhráč, ktorý nechytal ani moje ani Harryho vlny. A tak nám napísal niečo v tomto zmysle: „hej, vy dvaja ******
///nebojte nesneží/// už prestaňte.“ A ja na to: „ jasne ja a moje druhé ja už končí.“ A Harry na to napísal asi niečo také: „ty a Irena ?“ ///Myself and Irene bol taký film///  A vtedy sa to stalo, vonku udreli hromy blesky, moje extra pohodlné kreslo sa zlomilo a mne cinklo v hlave. To je skvelý nápad, keď mi začne vypínať tak sa vyhovorím na Irenu. A tak je na svete moje druhé ja – Irena.

To by continued…
                                                                                                                                         orrim

O mne

„Neberte život příliš vážně, beztak z něho nevyváznete živí.“
Moje heslo. Možno si poviete: „ale to poznám, veď to je len také klišé.“ Ale ja si to nemyslím. Táto veta z jedného zábavného filmu mi zmenila život. Ja mám tento život rád, a nechcem aby to so mnou seklo v štyridsiatke, nechcem zomrieť na infarkt alebo na nejakú podobnú „blbosť“ ktorej môžem zabrániť jednoducho a lacno. Smiechom. Smiech je môj veľký priateľ, ktorý ma sprevádza na každom kroku. Možno to niekedy vyzerá ako keby som bol „retardovaný, zhúlený, opitý...“ ale verte tomu, že baviť sa dá aj bez alkoholu a iného svinstva. Ak to niekto nedokáže tak to ho ľutujem. Ale môj problém to nie je a je mi srdečne jedno čo si po prečítaní tohto podpisu budete myslieť. Väčšinu z Vás som v živote nevidel a zrejme ani neuvidím. Nehovorím, že ste mi ukradnutý, pretože každý človek je dôležitý, ale nevadí mi keď si o mne poviete, že som iný. ÁNO, som iný a som na to hrdý. Som rád, že som dnes tam kde som, a že nepotrebujem žiadne svinstvo na zábavu. A toto je všetko čo by som cel. Pripomienky čakám v sekretári, či vlastne u sekretárky. „Nechte si sví rady, já nechci, po vás nic, ani sliby ani řády... ale hlavne mi nehovorte, že som retardovaný, to viem už dávno a Irena to vie tiež :-D :-D :-D

FOR THE FUN