Le lelele le lelele lelele lele le le le lelele lelele lelele. Tralalala toto si si pytala
Bobobom bo bom bom. Na Vianoce cem tromBOM
24 decembra 2007
Vianoce
A máme to tu zas. Hlavne stresujme lebo nemáme všetky darčeky. Rýchlo bežme do Tesca veď pokladňa 4 je ešte voľná. Mamke voňavku ako každý rok, ockovi ponožky a bratovi trenky. Máme všetko čo sme chceli a teraz rýchlo zaplatiť. Nesmieme zabudnúť predbehnúť tú milú starenku, ktorá kupuje mandarínky vnúčatám. A zabudol som ešte, že musíme zahundrať ako pomaly blokuje tá pokladníčka, ktorá mohla byť doma s deťmi.
Čo tak si sadnúť k Popoluške, zapáliť si sviečky na adventnom venci a pokojne ležať a rozprávať sa o tom aká bola zima vtedy keď Popolušku točili. Alebo si zapnúť koledy a vysvetliť svojim deťom ako sa vyrábajú gule na stromček. Vždy sa dá vybrať si a ten výber je na nás. Buď to bude vianočný stres a nervozita alebo to bude skutočný pokoj ľuďom dobrej vôle
Čo tak si sadnúť k Popoluške, zapáliť si sviečky na adventnom venci a pokojne ležať a rozprávať sa o tom aká bola zima vtedy keď Popolušku točili. Alebo si zapnúť koledy a vysvetliť svojim deťom ako sa vyrábajú gule na stromček. Vždy sa dá vybrať si a ten výber je na nás. Buď to bude vianočný stres a nervozita alebo to bude skutočný pokoj ľuďom dobrej vôle
21 decembra 2007
Streda a štvrtok
Podtitul-dni posledné
Náš pobyt sa končí a ešte stále neviete prečo som sa trepal do Bruselu. Ak viete, tak si to nechajte pre saba a ja Vám zatiaľ poviem svoju verziu. Túto časť pobytu píšem asi s polročným odstupom, takže to zhrniem len v skratke. V stredu ráno sme po únavnom blúdení zasadli v parlamente. A prečo ??? No prišli sme si previazať ceny za našu úžasnú prácu na projekte o utečencoch. Ceno to boli neskutočné. Dostali sme hodinky, ktoré síce mali ručičky, no nemali čísla a ani paličky podľa ktorých by človek zistil koľko je hodín. Po odovzdávaní cien sme sa najedli v parlamentnej jedálni, ktorá väčšinu z nás značne sklamala. Mňa najviac sklamal puding, ktorý nebol pudingom, ale kopou slížov. Ble, dodnej mi je z toho zle. Po výdatnom obede sme navštívili organizáciu, ktorá pripravovala túto súťaž a potom sme sa rozbehli do mesta. Konečne sme našli hudobniny, kde som si kúpil trsátka a našli sme aj akéhosi cikajúceho chlapčeka :D Ešte sme sa potúlali po meste a šli sme na ubytovňu sa navečerať. A po večeri ??? Po večeri sme hrali Beng. Najlepšiu kartovú hru akp som kedy z nejakým profesorom hral. Narehotali sme tak veľmi až ma bolela bránica, a to som sa smiechu vôbec nebránil. Po kartách sme sa rozišli a potom som sa zišiel s Maťou a veľa, veľa sme kecali. Asi o všetkom. Pri rozhovore sme aj zaspali a keď sme sa zobudili tak sme sa šli baliť. Keď som si bol istý, že mám zbalené všetko odpadol som do postele a spokojne spal. A zrazu bolo zajtra. To bol deň odchodu. O5 lietadlá a letiská a lietadlá. Nemám rád lúčenie a odchody z miest kde je dobre a preto túto časť vynechám. Keď ju vynechám prídem na to,
že o Brusele bolo už všetko povedané. A TO JE KONEC
Náš pobyt sa končí a ešte stále neviete prečo som sa trepal do Bruselu. Ak viete, tak si to nechajte pre saba a ja Vám zatiaľ poviem svoju verziu. Túto časť pobytu píšem asi s polročným odstupom, takže to zhrniem len v skratke. V stredu ráno sme po únavnom blúdení zasadli v parlamente. A prečo ??? No prišli sme si previazať ceny za našu úžasnú prácu na projekte o utečencoch. Ceno to boli neskutočné. Dostali sme hodinky, ktoré síce mali ručičky, no nemali čísla a ani paličky podľa ktorých by človek zistil koľko je hodín. Po odovzdávaní cien sme sa najedli v parlamentnej jedálni, ktorá väčšinu z nás značne sklamala. Mňa najviac sklamal puding, ktorý nebol pudingom, ale kopou slížov. Ble, dodnej mi je z toho zle. Po výdatnom obede sme navštívili organizáciu, ktorá pripravovala túto súťaž a potom sme sa rozbehli do mesta. Konečne sme našli hudobniny, kde som si kúpil trsátka a našli sme aj akéhosi cikajúceho chlapčeka :D Ešte sme sa potúlali po meste a šli sme na ubytovňu sa navečerať. A po večeri ??? Po večeri sme hrali Beng. Najlepšiu kartovú hru akp som kedy z nejakým profesorom hral. Narehotali sme tak veľmi až ma bolela bránica, a to som sa smiechu vôbec nebránil. Po kartách sme sa rozišli a potom som sa zišiel s Maťou a veľa, veľa sme kecali. Asi o všetkom. Pri rozhovore sme aj zaspali a keď sme sa zobudili tak sme sa šli baliť. Keď som si bol istý, že mám zbalené všetko odpadol som do postele a spokojne spal. A zrazu bolo zajtra. To bol deň odchodu. O5 lietadlá a letiská a lietadlá. Nemám rád lúčenie a odchody z miest kde je dobre a preto túto časť vynechám. Keď ju vynechám prídem na to,
že o Brusele bolo už všetko povedané. A TO JE KONEC
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
