Január, milujem január a žiaden november...
Neznášam zimu, ale dnes som si uvedomil, že v zime ma kope múza oveľa častejšie ako v lete či na jar. I keď je leto tak niečo napíšem. Bude to skôr sled udalostíííííííí.
Udalosť1: FILMOVAČKA ako sa topí vo vode kačka
Ako som Vám, určite nespomínal, tak okrem iného sa snažím hrať aj divadlo. Máme naštudovaného Macbatha tak sme sa ho rozhodli ísť točiť na Kapušiansky hrad. Bolo to dosť únavné, ale horšie veci sa dejú, a tak som zaťal zuby a makal a makal a makal som. Makali sme všetci, lebo naša „režisérka“ /// ďalej Hexa/// je svojský typ, ale to je na dlho. A tak sme tam zabili dva dni, a vyprodukovali 20 min čistého umenia. Výsledok Vám ukážem, keď to bude zostrihané.
Udalosť2: MOS Word
Ešte pred filmovačkou som oficiálne zakončil školský rok skúškou z Wordu. Bola to originál skúška od Billa, kt. som úspešne absolvoval, takže som happy jak keby som vypil cappy.
Udalosť3: Viete že ani neviem
Určite som toho zažil ešte veľa zaujímavého, ale všetko predsa nemusíte vedieť.
Zobrazujú sa príspevky s označením Myself and Irene. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Myself and Irene. Zobraziť všetky príspevky
27 júna 2007
12 júna 2007
Ako naša ovečka ušla z košiara MAI VIII
Zaháňať ovečky to nie je žiadna sranda. A keď sa Vám ovečka vymkne to je ešte horšie, ale poďme pekne poporiadku.
Kde bolo tam bol, vystúpil som v KE zo šestky električky na zastávke „Zimný štadión“ no ja by som ju skôr nazval „V Čirču za štadiónom.“ Miška ma už čakala pred Steel arénou kde bol nejaký Street-road-underbridge-ball. Onedlho tam bola aj Domča_Q. Tak sme sa vybrali do tej maličkej chajdy. Prebojovali sme sa čo najbližšie k pódiu, aby sme videli Komajotu. A tak sme si podupkávali, až kým neskončila aj Smola a Hruška s marhuľou a broskyňou.
Nakoľko moja korytnačka nemá rada puding šli sme preč. /// Hľadáte zmysel tejto vety??? NIE JE :-)/// Ale skutočne sme šli preč. Nie úplne, len do chodby. Medzitým začal hrať Puding pani Presliovej a mi sme poskakovali a vozili sa na košoch. V tom sme našli dvere. Otvorili sme ich a prišli sme na to, že sa dajú otvoriť len z vnútornej strany. To bol dôležitý poznatok.
Po tomto zdrvujúcom poznatku začal nejaký basketbalový zápas, a tak sme sa rozhodli, že sa naň pôjdeme pozrieť. Bola to akože exhumácia, alebo také niečo, USS vs. KCERO ICP KE. Skrátka nuda. Keď to skončilo, tak šla Domča_Q preč. Ja a Miška sme čakali na Nocadeň. Už to malo začať a vtom mi zazvonil mobil. Bola to Domča. „Počuj, som sa vymkla v tých dverách.“ Po 10minútovej maturite sme ju objavili, a vysvetlila nám, že i keď sú tie dvere odomknuté, tak aj tak sa nikam nedostaneme. Za nimi je plot.
Ponaučenie: Ovečky, neutekajte z košiara, čo ak nebudete mať mobil ???
(C) by orrim :-)
Kde bolo tam bol, vystúpil som v KE zo šestky električky na zastávke „Zimný štadión“ no ja by som ju skôr nazval „V Čirču za štadiónom.“ Miška ma už čakala pred Steel arénou kde bol nejaký Street-road-underbridge-ball. Onedlho tam bola aj Domča_Q. Tak sme sa vybrali do tej maličkej chajdy. Prebojovali sme sa čo najbližšie k pódiu, aby sme videli Komajotu. A tak sme si podupkávali, až kým neskončila aj Smola a Hruška s marhuľou a broskyňou.
Nakoľko moja korytnačka nemá rada puding šli sme preč. /// Hľadáte zmysel tejto vety??? NIE JE :-)/// Ale skutočne sme šli preč. Nie úplne, len do chodby. Medzitým začal hrať Puding pani Presliovej a mi sme poskakovali a vozili sa na košoch. V tom sme našli dvere. Otvorili sme ich a prišli sme na to, že sa dajú otvoriť len z vnútornej strany. To bol dôležitý poznatok.
Po tomto zdrvujúcom poznatku začal nejaký basketbalový zápas, a tak sme sa rozhodli, že sa naň pôjdeme pozrieť. Bola to akože exhumácia, alebo také niečo, USS vs. KCERO ICP KE. Skrátka nuda. Keď to skončilo, tak šla Domča_Q preč. Ja a Miška sme čakali na Nocadeň. Už to malo začať a vtom mi zazvonil mobil. Bola to Domča. „Počuj, som sa vymkla v tých dverách.“ Po 10minútovej maturite sme ju objavili, a vysvetlila nám, že i keď sú tie dvere odomknuté, tak aj tak sa nikam nedostaneme. Za nimi je plot.
Ponaučenie: Ovečky, neutekajte z košiara, čo ak nebudete mať mobil ???
(C) by orrim :-)
30 mája 2007
Duchovná obnova... Myself and Irene VII
Jeden človek mi raz povedal, že všetky významné udalosti, ktoré ovplyvnia históriu sa opisujú s odstupom 50, alebo aj 100 rokov. ///Alba, to šetko Alba/// Ja idem písať o udalosti, ktorá sa stala asi pred 100 dňami. Bola to naša duchovná obnova. Pýtate sa čo to je? Netuším, my sme si z toho urobili normálny výlet, ale pšššššt, nikomu ani písmeno, ani slovo. Dosť bolo nudných úvodov, poďme k veci.
Všetko to začalo vo štvrtok. „Mami, nesmiem zabudnúť ping-pongovú raketu“ pripomenul som v podstate sám sebe pri balení. Keď som si bol istý, že mám všetko, tak som si ľahol a snažil som sa zaspať. Očakávanie prvého „triedneho výletu“ na strednej škole bolo pre mňa vzrušujúce.
„Konečne,“ povedal som si, dvíhajúc sa z postele na druhý deň ráno. „Konečne je piatok, deň kedy ideme na super skvelú obnovu“ ///pozn. určite som si to nepovedal, ale dobre to znie :D /// Horúčkovito som do seba nahádzal jedlo a trielil som na stanicu. Samozrejme s autom, nebudem predsa so sebou vliecť tašku plnú šiat a .... šiat. Ani som sa nenazdal a prišiel som vláčikom do Košíčiek. :D Cesta do školy ubehla rýchlo, lebo som nešiel sám, ale s kamošmi. Nie, nie je to diera v teórií. Skutočne som šiel do školy. Mal som päť hodín. To bolo jediná negatívum tohto dňa. Na poslednej hodine sme mali matematiku. Vtedy sme ju ešte mali celkom radi. No, nebudem Vám klamať, nikdy sme ju nemali radi, no po tejto hodine sme ju znenávideli ešte viac. Písali sme písomku a to naša profesorka matematiky mala s nami ísť na Duchovnú. Veď aj šla... Ale čo už, aj horšie veci sa dejú, no tieto dni na to neboli predurčené.
„No poďte.“ povedala Miška a my, sme šli ku nej domov. Kto my? Irena, ja a ... zasa nebudem vysvetľovať podrobnosti, to odo mňa nechcite. Dali sme si u nej pizzu a šli sme naspäť do školy. Skrátka nachodili sme sa jak Mongoli. Pred školou sme mali zraz, a od školy sme už konečne išli na stanicu. Na stanici sme sa dali dokopy a naskočili sme do vlaku. Vlak, rýchlik, bol plný lebo bol piatok. Neviem čo za Mongola to vybavovalo, ale asi ja, no :) Cesta vlakom nebola ani dlhá, ani krátka.
Nebola tam žiadna matka.
A nestretol som tam ani svojho tatka.
Po vlaku nasledoval preplnený bus, a keď sme konečne došli do dedinky Poráč, tak sme ešte pekný kus cesty šľapali peši. Daň za komfort... „Konečne sme tu.“ povedala nejaká osoba, ktorá je pre chod príbehu bezvýznamná. Ubytovali sme sa a boli sme happy, že sme namieste. Ako sme bývali? Nebudem individualista a začnem sebou, takže ja, ja, ja, jenom ja a Irena, Mišo, Braňo a Andy /// pozn. poradie účastníkov neurčuje prioritu vzťahou :D ///
Obnova to bola vcelku dobrá, strava bola výborná, noci ... dlhé a dni... únavné.
Keď človek nespí, tak je unavený. Dôležitý poznatok.
Na záver dodám len pre tých čo tam boli, že: „NEKLOPEME???“ a dobrú noc.
PS: Kofola je halucinogénna huba, ktorá sa podsúva obetiam vo forme tekutiny...
PS2: Bez ekologicky rozložiteľných plastov to neide...
To sme my, v Košiciach na stanici :D:D:D
Všetko to začalo vo štvrtok. „Mami, nesmiem zabudnúť ping-pongovú raketu“ pripomenul som v podstate sám sebe pri balení. Keď som si bol istý, že mám všetko, tak som si ľahol a snažil som sa zaspať. Očakávanie prvého „triedneho výletu“ na strednej škole bolo pre mňa vzrušujúce.
„Konečne,“ povedal som si, dvíhajúc sa z postele na druhý deň ráno. „Konečne je piatok, deň kedy ideme na super skvelú obnovu“ ///pozn. určite som si to nepovedal, ale dobre to znie :D /// Horúčkovito som do seba nahádzal jedlo a trielil som na stanicu. Samozrejme s autom, nebudem predsa so sebou vliecť tašku plnú šiat a .... šiat. Ani som sa nenazdal a prišiel som vláčikom do Košíčiek. :D Cesta do školy ubehla rýchlo, lebo som nešiel sám, ale s kamošmi. Nie, nie je to diera v teórií. Skutočne som šiel do školy. Mal som päť hodín. To bolo jediná negatívum tohto dňa. Na poslednej hodine sme mali matematiku. Vtedy sme ju ešte mali celkom radi. No, nebudem Vám klamať, nikdy sme ju nemali radi, no po tejto hodine sme ju znenávideli ešte viac. Písali sme písomku a to naša profesorka matematiky mala s nami ísť na Duchovnú. Veď aj šla... Ale čo už, aj horšie veci sa dejú, no tieto dni na to neboli predurčené.
„No poďte.“ povedala Miška a my, sme šli ku nej domov. Kto my? Irena, ja a ... zasa nebudem vysvetľovať podrobnosti, to odo mňa nechcite. Dali sme si u nej pizzu a šli sme naspäť do školy. Skrátka nachodili sme sa jak Mongoli. Pred školou sme mali zraz, a od školy sme už konečne išli na stanicu. Na stanici sme sa dali dokopy a naskočili sme do vlaku. Vlak, rýchlik, bol plný lebo bol piatok. Neviem čo za Mongola to vybavovalo, ale asi ja, no :) Cesta vlakom nebola ani dlhá, ani krátka.
Nebola tam žiadna matka.
A nestretol som tam ani svojho tatka.
Po vlaku nasledoval preplnený bus, a keď sme konečne došli do dedinky Poráč, tak sme ešte pekný kus cesty šľapali peši. Daň za komfort... „Konečne sme tu.“ povedala nejaká osoba, ktorá je pre chod príbehu bezvýznamná. Ubytovali sme sa a boli sme happy, že sme namieste. Ako sme bývali? Nebudem individualista a začnem sebou, takže ja, ja, ja, jenom ja a Irena, Mišo, Braňo a Andy /// pozn. poradie účastníkov neurčuje prioritu vzťahou :D ///
Obnova to bola vcelku dobrá, strava bola výborná, noci ... dlhé a dni... únavné.
Keď človek nespí, tak je unavený. Dôležitý poznatok.
Na záver dodám len pre tých čo tam boli, že: „NEKLOPEME???“ a dobrú noc.
PS: Kofola je halucinogénna huba, ktorá sa podsúva obetiam vo forme tekutiny...
PS2: Bez ekologicky rozložiteľných plastov to neide...
To sme my, v Košiciach na stanici :D:D:D
23 marca 2007
Ukáž tú tvoju ZOO Tour ... Myself and Irene part VI
HORKÝŽE SLÍŽE: Ukáž tú tvoju ZOO Tour
+ANAWI
„Cawa chlopiky“ stretol som sa s Braňom a Mišom resp. s Mišom a Braňom // len aby sa neurazili// Po pozdrave sme sa vybrali do centra nášho skvelého mesta – Košíc. Prešli sme celú Hlavnú street a vrátili sa s5 do nejakého podniku, kde sme dačo popili. // Jasné, spili sme sa jak svine, nafetovali sme sa a tak, loool. Slip/// Pozreli sme kúsok dramatického zápasu, ktorý nebol zatiaľ dramatický a šli sme do Jumba kde to malo byť. A čo? Lool, zasa píšem jak Mongol o niečom a o ničom. No koncert Horkýže slíže.
„Konečne sa mi splní sen, pôjdem na HS“ hovoril som si celý deň, a teraz to bolo tak blízko. Tak neskutočne blízko, stačilo urobiť krok a bol by som v Jumbe. A vtedy sa to stalo // dramaticky zvratok// objal som Mišku. Až potom som šiel dnu :-) Dal som si veci do šatne, a šiel som do sály. Aspoň som tam cel ísť. No bolo zatvorené. „Sadnime si tu na schody!“ zahlásil ktosi z nás a už sme sedeli ako taký bezdomovci. No čo, štýl jak sfiňa. „Normálne hrali, že mali stenu pred sebou a hrali takmer celý koncert za stenou,“ horlivo som vysvetľoval Braňovi históriu koncertov Pink Floyd.
Dvere sa otvorili a my sme sa hrnuli do sály. /// BTW bola tu aj Karibská párty/// Sadli sme si na stoličky. O miesto sme sa nebáli, nebolo nás tam viac ako 200. Sedeli sme a kecali, až na pódium vybehla ANAWI. Celkom vpoho predkapelka, a speváčka.... ta mála hlas a nie len hlas. No skrátka krásna východniarka. Kým skončili sála sa celkom do pohody zaplnila. Teplota v sále sa začala zvyšovať. Začalo skandovanie „Slíže, Slíže, Slíže...“ a dočkali sme sa. „Heeej, poďte viacej dopredu“ zvolal som a už sme boli v kotle zábavy. Kuko nás privítal songom Rozmýšľali, asi tak ako na celom Ukáž tú tvoju ZOO tour. A potom to už šľapalo jak namakaný stroj. „Logická hádanka...“ zakričal Doktor. Potom nasledovali songy ako Silný refrén, Striptérka Malá Žužu. „Košice, my vás ľúbime, dáme staršiu???“ „Jasné.“ A už sme počuli skvelé Prispejte. Nasledovali rovnaké songy ako na všetkých koncertoch z tejto šnúry: Dežo, L&G Song, Náboženské zvyky a Motorkárska ... Kuko si medzitým vypýtal „tu bielu ko****** lebo sa potil ako taký ..." No ale to asi všetci, veď sme skákali ako také jojá. /// kľudne to čítaj džodžá... mne je to 16 na druhú.// Chlapci si vymenili gitarky a šlo sa ďalej. „Dáme tri kratšie songy“ A už šlo Ho-hu-he, Latino a skvelý Detektýv. // dodnes som nevedel, že je to tak super song, myslím detektíva./// „Ďakujeme päťkrát, ste super....“to sme počuli celý večer. Traja spití roboši, Veľká mača ... môj mozog bol plný endorfínov a ja som netušil čo sa deje. Skrátka bolo to super. Skákali sme, spievali sme... Chlapci ešte dali Já žeru kvítí, Cavaleru, Bernardýna, Holandskú, Cigarety, Čundr bejby. „No 13-ročné deti by mali už ísť spať, takže pesnička na dobrú noc.“ Na Kukové slová nadviazal song Haji,haji. Kuko už pár krát odišiel a prišiel... a tak. Po skandovaní „ešte, ešte“ // aspoň to som skandoval ja/// dali chlapci Bacigalu. Zas odišli a Kuko gestom naznačil, že „Drahý priatelia, globálne otepľovanie je obrovský problém, ale také ekologicky rozložiteľné plasty... a máme tu posledné 3 songy“ Vlak, Telegram a A ja sprostá. a to bol koniec :-( Bol to skrátka skvelý koncert. Na záver doktor dodal „Košice, boli ste po****!“
Chýbal mi tu len jediný song „Sme kapela Horkýže slíže, za chvíľu každý pochopí, že...“
Hodnotenie od 1 do 10 (10 je naj): 9,5. Song HS tam chýbal :-D
Pýtate sa kde je Irena? Všude kolem.
+ANAWI
„Cawa chlopiky“ stretol som sa s Braňom a Mišom resp. s Mišom a Braňom // len aby sa neurazili// Po pozdrave sme sa vybrali do centra nášho skvelého mesta – Košíc. Prešli sme celú Hlavnú street a vrátili sa s5 do nejakého podniku, kde sme dačo popili. // Jasné, spili sme sa jak svine, nafetovali sme sa a tak, loool. Slip/// Pozreli sme kúsok dramatického zápasu, ktorý nebol zatiaľ dramatický a šli sme do Jumba kde to malo byť. A čo? Lool, zasa píšem jak Mongol o niečom a o ničom. No koncert Horkýže slíže.
„Konečne sa mi splní sen, pôjdem na HS“ hovoril som si celý deň, a teraz to bolo tak blízko. Tak neskutočne blízko, stačilo urobiť krok a bol by som v Jumbe. A vtedy sa to stalo // dramaticky zvratok// objal som Mišku. Až potom som šiel dnu :-) Dal som si veci do šatne, a šiel som do sály. Aspoň som tam cel ísť. No bolo zatvorené. „Sadnime si tu na schody!“ zahlásil ktosi z nás a už sme sedeli ako taký bezdomovci. No čo, štýl jak sfiňa. „Normálne hrali, že mali stenu pred sebou a hrali takmer celý koncert za stenou,“ horlivo som vysvetľoval Braňovi históriu koncertov Pink Floyd.
Dvere sa otvorili a my sme sa hrnuli do sály. /// BTW bola tu aj Karibská párty/// Sadli sme si na stoličky. O miesto sme sa nebáli, nebolo nás tam viac ako 200. Sedeli sme a kecali, až na pódium vybehla ANAWI. Celkom vpoho predkapelka, a speváčka.... ta mála hlas a nie len hlas. No skrátka krásna východniarka. Kým skončili sála sa celkom do pohody zaplnila. Teplota v sále sa začala zvyšovať. Začalo skandovanie „Slíže, Slíže, Slíže...“ a dočkali sme sa. „Heeej, poďte viacej dopredu“ zvolal som a už sme boli v kotle zábavy. Kuko nás privítal songom Rozmýšľali, asi tak ako na celom Ukáž tú tvoju ZOO tour. A potom to už šľapalo jak namakaný stroj. „Logická hádanka...“ zakričal Doktor. Potom nasledovali songy ako Silný refrén, Striptérka Malá Žužu. „Košice, my vás ľúbime, dáme staršiu???“ „Jasné.“ A už sme počuli skvelé Prispejte. Nasledovali rovnaké songy ako na všetkých koncertoch z tejto šnúry: Dežo, L&G Song, Náboženské zvyky a Motorkárska ... Kuko si medzitým vypýtal „tu bielu ko****** lebo sa potil ako taký ..." No ale to asi všetci, veď sme skákali ako také jojá. /// kľudne to čítaj džodžá... mne je to 16 na druhú.// Chlapci si vymenili gitarky a šlo sa ďalej. „Dáme tri kratšie songy“ A už šlo Ho-hu-he, Latino a skvelý Detektýv. // dodnes som nevedel, že je to tak super song, myslím detektíva./// „Ďakujeme päťkrát, ste super....“to sme počuli celý večer. Traja spití roboši, Veľká mača ... môj mozog bol plný endorfínov a ja som netušil čo sa deje. Skrátka bolo to super. Skákali sme, spievali sme... Chlapci ešte dali Já žeru kvítí, Cavaleru, Bernardýna, Holandskú, Cigarety, Čundr bejby. „No 13-ročné deti by mali už ísť spať, takže pesnička na dobrú noc.“ Na Kukové slová nadviazal song Haji,haji. Kuko už pár krát odišiel a prišiel... a tak. Po skandovaní „ešte, ešte“ // aspoň to som skandoval ja/// dali chlapci Bacigalu. Zas odišli a Kuko gestom naznačil, že „Drahý priatelia, globálne otepľovanie je obrovský problém, ale také ekologicky rozložiteľné plasty... a máme tu posledné 3 songy“ Vlak, Telegram a A ja sprostá. a to bol koniec :-( Bol to skrátka skvelý koncert. Na záver doktor dodal „Košice, boli ste po****!“
Chýbal mi tu len jediný song „Sme kapela Horkýže slíže, za chvíľu každý pochopí, že...“
Hodnotenie od 1 do 10 (10 je naj): 9,5. Song HS tam chýbal :-D
Pýtate sa kde je Irena? Všude kolem.
14 februára 2007
Irena miluje karibik ... Myself and Irene part V
Dnes je krásny deň, aký je dnes krásny deň. Prečo??? Prišiel som s párty a nie z hocijakej, z Karibskej. Ale poďme pekne poporiadku.
Ako už všetci viete dnes je Valentín. Ak to čítate zajtra tak včera bol Valentín a ak to čítate pozajtra tak predvčerom bol Valentín... My, študenti Generálneho Tábora Alkoholikov sme mali párty. Viete akú??? Správne, Karibskú. Miesto konania sa párty bolo jedno veľké zábavne centrum v meste, kam chodím do školy :-D
Došli sme ta, moji dvaja kamoši, Irena a ja. Rozhodli sme sa, že ešte skočíme po Mišku // haha, už si tu aj ty spomenutá// Po tom, ako sme sa dostali konečne do toho veľkého centra, vybehli sme k hale kde sa konala párty. Taký suchý ujo nám ešte povedal, že si máme odložiť veci. Ja som namakaný jak sfiňa, ale nemal som chuť biť sa, tak som ho poslúchol. Už, už sme chceli vstúpiť do tanečnej sály keď som začul: „Kto vás ****** pustil?“ „Henten dole.“ Odvetil som. To bol pokec s jedným z organizátorov. Pozreli sme sa do sály, a sála? Prázdna. No jasné veď len totálny magor / takže ja/ príde na párty načas. Tak sme si sadli za stôl a debatovali sme. Debata to bola dlhá a plodná. Potom nás to prestalo baviť a prišlo to, čo všetci očakávali. Začali sme lúskať tekvicové jadierka... A lečoby, nie, išli sme tancovať. Okrem nás bolo v sále 5,5 človeka z toho boli aj tak dvaja repráky. Ale čo už, tancovali sme. Potom nado mnou prebrala nadvládu Irena. Dej si pamätám už len útržkovite // nie, Irena nie je symbol pre alkohol// Viem, že som sa správal ako zmyslov zbavený, ale to robím stále. Viem ešte to, že sála sa zrazu zaplnila tak, že som nemal mieto na vlastné myšlienky.
Párty to bola inač super, organizátori mali skvelý program, už dávno som sa tak dobre nevyspal. Vyzeralo to ako preteky formúl: „vzvzvz vzzzzzzzzn“ artikulácia bola pre nich neznámym pojmom. A tak bežal, a bežal, a bežal... myslím čas. Po kvalitne prespanej chvíli som precitol zo sna na to, že hudba mi do uší kvíli. O5 //nie O2// si to vzala na starosť Irena.
Všetci, ktorí. tam boli Vám môžu dosvedčiť, že sme sa s Harrym bavili. Predstavovali sme si, ako by asi tancovali naši profesori. Jedno viem naisto, určite lepšie ako ja, resp. Irena. Potom sme tancovali i po svojom. A bežal, bežal, bežal ... no čas. A my sme tancovali, a tancovali, a tancovali ... Párty sa skončila tým, že VEĹKÝ dj nám zasvietil do očí halogény a to nám stačilo. Pobrali sme sa domov a tak sme doma. Dobrú noc všetkým GTA FOREWER
Ako už všetci viete dnes je Valentín. Ak to čítate zajtra tak včera bol Valentín a ak to čítate pozajtra tak predvčerom bol Valentín... My, študenti Generálneho Tábora Alkoholikov sme mali párty. Viete akú??? Správne, Karibskú. Miesto konania sa párty bolo jedno veľké zábavne centrum v meste, kam chodím do školy :-D
Došli sme ta, moji dvaja kamoši, Irena a ja. Rozhodli sme sa, že ešte skočíme po Mišku // haha, už si tu aj ty spomenutá// Po tom, ako sme sa dostali konečne do toho veľkého centra, vybehli sme k hale kde sa konala párty. Taký suchý ujo nám ešte povedal, že si máme odložiť veci. Ja som namakaný jak sfiňa, ale nemal som chuť biť sa, tak som ho poslúchol. Už, už sme chceli vstúpiť do tanečnej sály keď som začul: „Kto vás ****** pustil?“ „Henten dole.“ Odvetil som. To bol pokec s jedným z organizátorov. Pozreli sme sa do sály, a sála? Prázdna. No jasné veď len totálny magor / takže ja/ príde na párty načas. Tak sme si sadli za stôl a debatovali sme. Debata to bola dlhá a plodná. Potom nás to prestalo baviť a prišlo to, čo všetci očakávali. Začali sme lúskať tekvicové jadierka... A lečoby, nie, išli sme tancovať. Okrem nás bolo v sále 5,5 človeka z toho boli aj tak dvaja repráky. Ale čo už, tancovali sme. Potom nado mnou prebrala nadvládu Irena. Dej si pamätám už len útržkovite // nie, Irena nie je symbol pre alkohol// Viem, že som sa správal ako zmyslov zbavený, ale to robím stále. Viem ešte to, že sála sa zrazu zaplnila tak, že som nemal mieto na vlastné myšlienky.
Párty to bola inač super, organizátori mali skvelý program, už dávno som sa tak dobre nevyspal. Vyzeralo to ako preteky formúl: „vzvzvz vzzzzzzzzn“ artikulácia bola pre nich neznámym pojmom. A tak bežal, a bežal, a bežal... myslím čas. Po kvalitne prespanej chvíli som precitol zo sna na to, že hudba mi do uší kvíli. O5 //nie O2// si to vzala na starosť Irena.
Všetci, ktorí. tam boli Vám môžu dosvedčiť, že sme sa s Harrym bavili. Predstavovali sme si, ako by asi tancovali naši profesori. Jedno viem naisto, určite lepšie ako ja, resp. Irena. Potom sme tancovali i po svojom. A bežal, bežal, bežal ... no čas. A my sme tancovali, a tancovali, a tancovali ... Párty sa skončila tým, že VEĹKÝ dj nám zasvietil do očí halogény a to nám stačilo. Pobrali sme sa domov a tak sme doma. Dobrú noc všetkým GTA FOREWER
12 februára 2007
Ako išla Irena z Himalájí cez Uzbekistan do Pakistanu ... Myself and Irene part IV
Jedného krásneho dňa, keď bola Stredozem ešte mladá, rozhodla sa Irenka, že pôjde na výlet. Išla, išla keď sa tu zrazu jej telo vyskytlo v Himalájách. Bola tam taká zima, že ešte aj zmrzlina zamŕzala. Keďže sa už ocitla na mieste, kde sa ocitnúť nechcela nemala na výber a išla domov.
Sestra i cesta
z mesta do mesta,
bola ako z lístkového cesta.
Išla a išla,
až raz do Uzbekistanu prišla.
Uzbekistan pekný štát,
každý lamer ho má rád.
Majú psy ba i mačky,
na obed jedia i kačky.
Irena bola celá happy,
ale chcela sa napiť cappy.
No cappy tam nemali,
a tak sa o ňu postarali.
Dali jej piť, ba i jesť,
no na oplátku musela koše pliesť.
Dali sa jej napiť vodky,
hneď videla všetky čiernobiele fotky.
Rozhodla sa, že pôjde ďalej,
ale zvrieskla ešte „Krčmár, nalej!“
Išla cestou necestou,
spievala si lelelou.
Došla až do Pakistanu,
kde zbadala čiernu vranu.
Vrana tučná ako byľ,
čo to, čo to ? Černobyľ.
Pakistan je blízko Ruska,
nemajú tam chleba kúska.
No majú tam vodky, piva,
tá sa v každom dome skrýva.
Pakistanec hrdý tvor,
no jeho pes to netvor.
Spomínaný Černobyľ,
ten tam všetky psy dobyl.
Všetkým dobyl baterky,
teraz svietia i potmelky.
Irenu to tam už nebavilo,
to psisko by ju bolo zabilo,
Vybrala sa ďalej jako,
jako pako, čo má sako.
Tako, ako mako pako, /// To všetko Lienka na vine, tá čo má rada broskyne///
ja sako dako vako?
Beží ako o dušu,
Nech sa strčí do riti. /// To zasa Lienka///
Vrátime sa k Irene späť,
veď okolo nej sa točí náš svet.
Ona je jak Zemeguľa,
tak spitá jak nigda
Vtedy len očami gúľa,
a beží jak pigda. ///Keď si môže Ľudko Štúr vymýšľať, nová slová, tak môžem i ja.///
Beží, beží jak Forest Gump,
a tu mal byť pekný jamb.
Ten však ostal včera doma,
„kua, sakra, doparoma .“
Irena je už teraz doma,
táto story, je ale pohroma.
Rechce sa na tom i Lienka,
čo mám doma samé denká.
Iný rím už nevychádza,
ale to ma Irena zavádza.
Ja už končím, majte sa ,
„trimce še“
Radujte sa veseľte sa,
a jedzte krémeše..
Sestra i cesta
z mesta do mesta,
bola ako z lístkového cesta.
Išla a išla,
až raz do Uzbekistanu prišla.
Uzbekistan pekný štát,
každý lamer ho má rád.
Majú psy ba i mačky,
na obed jedia i kačky.
Irena bola celá happy,
ale chcela sa napiť cappy.
No cappy tam nemali,
a tak sa o ňu postarali.
Dali jej piť, ba i jesť,
no na oplátku musela koše pliesť.
Dali sa jej napiť vodky,
hneď videla všetky čiernobiele fotky.
Rozhodla sa, že pôjde ďalej,
ale zvrieskla ešte „Krčmár, nalej!“
Išla cestou necestou,
spievala si lelelou.
Došla až do Pakistanu,
kde zbadala čiernu vranu.
Vrana tučná ako byľ,
čo to, čo to ? Černobyľ.
Pakistan je blízko Ruska,
nemajú tam chleba kúska.
No majú tam vodky, piva,
tá sa v každom dome skrýva.
Pakistanec hrdý tvor,
no jeho pes to netvor.
Spomínaný Černobyľ,
ten tam všetky psy dobyl.
Všetkým dobyl baterky,
teraz svietia i potmelky.
Irenu to tam už nebavilo,
to psisko by ju bolo zabilo,
Vybrala sa ďalej jako,
jako pako, čo má sako.
Tako, ako mako pako, /// To všetko Lienka na vine, tá čo má rada broskyne///
ja sako dako vako?
Beží ako o dušu,
Nech sa strčí do riti. /// To zasa Lienka///
Vrátime sa k Irene späť,
veď okolo nej sa točí náš svet.
Ona je jak Zemeguľa,
tak spitá jak nigda
Vtedy len očami gúľa,
a beží jak pigda. ///Keď si môže Ľudko Štúr vymýšľať, nová slová, tak môžem i ja.///
Beží, beží jak Forest Gump,
a tu mal byť pekný jamb.
Ten však ostal včera doma,
„kua, sakra, doparoma .“
Irena je už teraz doma,
táto story, je ale pohroma.
Rechce sa na tom i Lienka,
čo mám doma samé denká.
Iný rím už nevychádza,
ale to ma Irena zavádza.
Ja už končím, majte sa ,
„trimce še“
Radujte sa veseľte sa,
a jedzte krémeše..
23 januára 2007
Irena a Paris ... Myself and Irene part. III
A je to tu. Konečne! Konečne to vyjde na povrch. Irena je najlepšia kamoška Paris Hilton-ovejovejovej. Povite si: „To je neuveriteľné,“ no je to tak. Chcete vedieť ako sa zoznámili? Úplne jednoducho. Boli spolužiačky na nižšej predstrednej vysokej škole v USA. Áno v USA majú aj takéto školy, školy pre „mimoriadne nadaná deti“ Ale poďme pekne poporiadku.
„Čauuu, tha ti jaká pekná. Ja sa volám Irena a ty?“
„Akožé já?“
„No né já, jasne, že ty.“
"Tak ja som paris.“ //áno Paris sa píše s veľkým P ale naša Paris je taká hlúpa, že nevie vysloviť veľké P//
„Paris? Pekné meno. A akože ty si odkiaľ.“
„No, že normálne z Holivúdu. "(čítaj Hoľivúd. Btw som zvedavý ako prečítaš veľké h)
„Vážne, akože normálne z Holivúdu?“
„No veď ti to píšem na oblohu, že áno. A vieš ty čo? Poďme ku mne domov, ukážem ti môj dom.“
A tu sa ich neuveriteľne dlhý a neskutočne zmysluplný dialóg končí. Irenka ide s Parisom, resp. Pariskou do Holivúdu. Paris ukazuje Irene všetky pamiatky. Z nich je najkrajšia skládka, kde sa hádžu odpadky. Už – už sú pred Parisinou vilou, keď zrazu pocítia zemetrasenie. To len môj profesor slovenčiny zaspal od nudy, a hodil tento príbeh do koša. Čo už, nie každý má talent. Vráťme sa k Irenke. Tá je celá uchvátená z prepychu, v ktorom Paris žije.
„ Paris, a čo je toto?“
„Ale, to je len taká haraburda. Vieš to som bola na safary a zabila som poslednú jaku-maku na svete.“ // jaka-maka vzor jaka-maka. Zviera, ktoré vyhynulo kvôli Paris Hilton. //
„Ty si ale envirodementálny človek.“
„Vieš čo Irenka, ty si taká super baba. Nebudeme najlepšie kamošky???“
„Jasné.“
A takto sa Irena skamarátila s Paris Hilton.
PS to Harry: niektoré dĺžne sú zle naschvál :-D
„Čauuu, tha ti jaká pekná. Ja sa volám Irena a ty?“
„Akožé já?“
„No né já, jasne, že ty.“
"Tak ja som paris.“ //áno Paris sa píše s veľkým P ale naša Paris je taká hlúpa, že nevie vysloviť veľké P//
„Paris? Pekné meno. A akože ty si odkiaľ.“
„No, že normálne z Holivúdu. "(čítaj Hoľivúd. Btw som zvedavý ako prečítaš veľké h)
„Vážne, akože normálne z Holivúdu?“
„No veď ti to píšem na oblohu, že áno. A vieš ty čo? Poďme ku mne domov, ukážem ti môj dom.“
A tu sa ich neuveriteľne dlhý a neskutočne zmysluplný dialóg končí. Irenka ide s Parisom, resp. Pariskou do Holivúdu. Paris ukazuje Irene všetky pamiatky. Z nich je najkrajšia skládka, kde sa hádžu odpadky. Už – už sú pred Parisinou vilou, keď zrazu pocítia zemetrasenie. To len môj profesor slovenčiny zaspal od nudy, a hodil tento príbeh do koša. Čo už, nie každý má talent. Vráťme sa k Irenke. Tá je celá uchvátená z prepychu, v ktorom Paris žije.
„ Paris, a čo je toto?“
„Ale, to je len taká haraburda. Vieš to som bola na safary a zabila som poslednú jaku-maku na svete.“ // jaka-maka vzor jaka-maka. Zviera, ktoré vyhynulo kvôli Paris Hilton. //
„Ty si ale envirodementálny človek.“
„Vieš čo Irenka, ty si taká super baba. Nebudeme najlepšie kamošky???“
„Jasné.“
A takto sa Irena skamarátila s Paris Hilton.
PS to Harry: niektoré dĺžne sú zle naschvál :-D
20 januára 2007
Pokec part II
Zdravím, dám vyjadrenie k tejto veci, predtým ako ma začnú novinári, resp. autori článkov v bulvárnych nečitateľných sprostostiach otravovať. Citácia autora, teda mňa:
"Pôvodne to malá byť, ďalšia plnohodnotná časť Ireny. Cel som niečo napísať, aby som to tu trošku oživil. Po chvíli som prišiel na to, že nemám náladu na písanie. Aby som to upresnil nemal som čo písať, tak som sa nechcel premáhať len aby som niečo dal. Tak som použil "zvukovú klávesnicu". Je to taká kapustnica, či vlastne klávesnicu, ktorú keď stlačíte v nevhodnej chvíli, tak vydáte zvuk do ****, do , dodoma.. Ale k jadru veci, vyhodil som to čo bolo o ničom a ostalo len to, čo nebolo o ničom, resp bolo to o ničom s Oničom ale tak aby sme Oniča nechali doma, tak sme sa s Oičom o ničom nebavili.“
"Pôvodne to malá byť, ďalšia plnohodnotná časť Ireny. Cel som niečo napísať, aby som to tu trošku oživil. Po chvíli som prišiel na to, že nemám náladu na písanie. Aby som to upresnil nemal som čo písať, tak som sa nechcel premáhať len aby som niečo dal. Tak som použil "zvukovú klávesnicu". Je to taká kapustnica, či vlastne klávesnicu, ktorú keď stlačíte v nevhodnej chvíli, tak vydáte zvuk do ****, do , dodoma.. Ale k jadru veci, vyhodil som to čo bolo o ničom a ostalo len to, čo nebolo o ničom, resp bolo to o ničom s Oničom ale tak aby sme Oniča nechali doma, tak sme sa s Oičom o ničom nebavili.“
Pokec ... Myself and Irene part II.
„Lool, zlatý môj, už sa konečne dokopy daj, si jak keby si videl Paris Hilton nenamakeupovanu, ja viem, že sa na ňu nedá pozerať.“
„Buď ticho, ty schi, schizofrenické ja.“
„LooL tha de sme? Na Ukrajine, že mi budeš rozkazovať, čo mám hovoriť???“
„Akože sorry, ale tot nemá cenu, Ty budeš furt svoje.“
„Oki, than sending off.“
To by continued…
„Buď ticho, ty schi, schizofrenické ja.“
„LooL tha de sme? Na Ukrajine, že mi budeš rozkazovať, čo mám hovoriť???“
„Akože sorry, ale tot nemá cenu, Ty budeš furt svoje.“
„Oki, than sending off.“
To by continued…
11 januára 2007
Ako vyzerá Irena???
09 januára 2007
"Ako sme sa spoznali"...Myself and Irene part I.
Jedného krásneho dňa, ktorý nebol až taký krásny, za krásneho počasia, ktoré teda mohlo byť aj lepšie a v pohodlnom kresle, v ktorom sa sedí na draka som si zapol World of Warcraft. Server išiel dosť zle, ale mne to nevadilo lebo som mal super náladu. Tak povediac mi prepínalo a vtedy sa smejem aj z veveričky na strome. A tak som sa hral, a hral keď tu zrazu...
áno detičky moje, keďže nemáme peniažky na viacej papiera tak končíme.
A lečoby, prečo končiť, veď ani Tunel nekončí. Takže hral som WoW a napísal som kamošovi. Nebudem ho menovať, veď Harry za to nemôže :-) A tak sme si písali a mne vypínalo už dosť kvalitne. Ak by som tu napísal výpis tej debaty, tak by ste z toho asi nič nemali. Ale ja Harry sme mali, veď sa už poznáme takmer 11 rokov, a za ten čas sme sa naladili na podobnú vlnu. Aby som bol presný tak on chytá moju frekvenciu a ja chytám Irenu za zadok.
A kto je Irena???
No keby ste ma neprerušovali, tak by som sa k tomu aj dostal. Počas nášho neskutočne zábavného pokecu tam prišiel i šarksik. Bol to náš spoluhráč, ktorý nechytal ani moje ani Harryho vlny. A tak nám napísal niečo v tomto zmysle: „hej, vy dvaja ******
///nebojte nesneží/// už prestaňte.“ A ja na to: „ jasne ja a moje druhé ja už končí.“ A Harry na to napísal asi niečo také: „ty a Irena ?“ ///Myself and Irene bol taký film/// A vtedy sa to stalo, vonku udreli hromy blesky, moje extra pohodlné kreslo sa zlomilo a mne cinklo v hlave. To je skvelý nápad, keď mi začne vypínať tak sa vyhovorím na Irenu. A tak je na svete moje druhé ja – Irena.
To by continued…
orrim
áno detičky moje, keďže nemáme peniažky na viacej papiera tak končíme.
A lečoby, prečo končiť, veď ani Tunel nekončí. Takže hral som WoW a napísal som kamošovi. Nebudem ho menovať, veď Harry za to nemôže :-) A tak sme si písali a mne vypínalo už dosť kvalitne. Ak by som tu napísal výpis tej debaty, tak by ste z toho asi nič nemali. Ale ja Harry sme mali, veď sa už poznáme takmer 11 rokov, a za ten čas sme sa naladili na podobnú vlnu. Aby som bol presný tak on chytá moju frekvenciu a ja chytám Irenu za zadok.
A kto je Irena???
No keby ste ma neprerušovali, tak by som sa k tomu aj dostal. Počas nášho neskutočne zábavného pokecu tam prišiel i šarksik. Bol to náš spoluhráč, ktorý nechytal ani moje ani Harryho vlny. A tak nám napísal niečo v tomto zmysle: „hej, vy dvaja ******
///nebojte nesneží/// už prestaňte.“ A ja na to: „ jasne ja a moje druhé ja už končí.“ A Harry na to napísal asi niečo také: „ty a Irena ?“ ///Myself and Irene bol taký film/// A vtedy sa to stalo, vonku udreli hromy blesky, moje extra pohodlné kreslo sa zlomilo a mne cinklo v hlave. To je skvelý nápad, keď mi začne vypínať tak sa vyhovorím na Irenu. A tak je na svete moje druhé ja – Irena.
To by continued…
orrim
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
