23 februára 2007

16^2 ???

256!
Áno 256.
Práve toľko myšlienok mám teraz v hlave.
A prečo nie 4^2? A čo je viem?

V blizko-vzdialenej dobe tu pribudne niečo, čo Vám i mne samému vysvetlí čo tým myslým. Neviem ešte presne ako to dopadne, viem len toľko, žo o5 sa po večeroch nevyspím. Večer my to myslí ...

Dnes len tak v skrátenej krátkej skratke.
"Lets start our journey for liberation of minds,
  with free mind we can rebuild the world!"

Leave my mind alone.

19 februára 2007

Les Paul GT

Začínam so seriálom "guitar of the month" Dnes ma zaujala klasika Les Paul GT.




Dnes bez popisu, lebo sa mi akosi nechce.  Ale uznajte, nie je nádherná?



14 februára 2007

Irena miluje karibik ... Myself and Irene part V

Dnes je krásny deň, aký je dnes krásny deň. Prečo??? Prišiel som s párty a nie z hocijakej, z Karibskej. Ale poďme pekne poporiadku.

     Ako už všetci viete dnes je Valentín. Ak to čítate zajtra tak včera bol Valentín a ak to čítate pozajtra tak predvčerom bol Valentín... My, študenti Generálneho Tábora Alkoholikov sme mali párty. Viete akú??? Správne, Karibskú. Miesto konania sa párty bolo jedno veľké zábavne centrum v meste, kam chodím do školy :-D

     Došli sme ta, moji dvaja kamoši, Irena a ja. Rozhodli sme sa, že ešte skočíme po Mišku // haha, už si tu aj ty spomenutá// Po tom, ako sme sa dostali konečne do toho veľkého centra, vybehli sme k hale kde sa konala párty. Taký suchý ujo nám ešte povedal, že si máme odložiť veci. Ja som namakaný jak sfiňa, ale nemal som chuť biť sa, tak som ho poslúchol. Už, už sme chceli vstúpiť do tanečnej sály keď som začul: „Kto vás ****** pustil?“ „Henten dole.“ Odvetil som. To bol pokec s jedným z organizátorov. Pozreli sme sa do sály, a sála? Prázdna. No jasné veď len totálny magor / takže ja/ príde na párty načas. Tak sme si sadli za stôl a debatovali sme. Debata to bola dlhá a plodná. Potom nás to prestalo baviť a prišlo to, čo všetci očakávali. Začali sme lúskať tekvicové jadierka... A lečoby, nie, išli sme tancovať. Okrem nás bolo v sále 5,5 človeka z toho boli aj tak dvaja repráky. Ale čo už, tancovali sme. Potom nado mnou prebrala nadvládu Irena. Dej si pamätám už len útržkovite // nie, Irena nie je symbol pre alkohol// Viem, že som sa správal ako zmyslov zbavený, ale to robím stále. Viem ešte to, že sála sa zrazu zaplnila tak, že som nemal mieto na vlastné myšlienky.

     Párty to bola inač super, organizátori mali skvelý program, už dávno som sa tak dobre nevyspal. Vyzeralo to ako preteky formúl: „vzvzvz vzzzzzzzzn“ artikulácia bola pre nich neznámym pojmom. A tak bežal, a bežal, a bežal... myslím čas. Po kvalitne prespanej chvíli som precitol zo sna na to, že hudba mi do uší kvíli. O5 //nie O2// si to vzala na starosť Irena.

     Všetci, ktorí. tam boli Vám môžu dosvedčiť, že sme sa s Harrym bavili. Predstavovali sme si, ako by asi tancovali naši profesori. Jedno viem naisto, určite lepšie ako ja, resp. Irena. Potom sme tancovali i po svojom. A bežal, bežal, bežal ... no čas. A my sme tancovali, a tancovali, a tancovali ... Párty sa skončila tým, že VEĹKÝ dj nám zasvietil do očí halogény a to nám stačilo. Pobrali sme sa domov a tak sme doma. Dobrú noc všetkým GTA FOREWER



 

12 februára 2007

Ako išla Irena z Himalájí cez Uzbekistan do Pakistanu ... Myself and Irene part IV

Jedného krásneho dňa, keď bola Stredozem ešte mladá, rozhodla sa Irenka, že pôjde na výlet. Išla, išla keď sa tu zrazu jej telo vyskytlo v Himalájách. Bola tam taká zima, že ešte aj zmrzlina zamŕzala. Keďže sa už ocitla na mieste, kde sa ocitnúť nechcela nemala na výber a išla domov.

Sestra i cesta
z mesta do mesta,
bola ako z lístkového cesta.
Išla a išla,
až raz do Uzbekistanu prišla.
Uzbekistan pekný štát,
každý lamer ho má rád.
Majú psy ba i mačky,
na obed jedia i kačky.
Irena bola celá happy,
ale chcela sa napiť cappy.
No cappy tam nemali,
a tak sa o ňu postarali.
Dali jej piť, ba i jesť,
no na oplátku musela koše pliesť.
Dali sa jej napiť vodky,
hneď videla všetky čiernobiele fotky.
Rozhodla sa, že pôjde ďalej,
ale zvrieskla ešte „Krčmár, nalej!“

Išla cestou necestou,
spievala si lelelou.
Došla až do Pakistanu,
kde zbadala čiernu vranu.
Vrana tučná ako byľ,
čo to, čo to ? Černobyľ.
Pakistan je blízko Ruska,
nemajú tam chleba kúska.
No majú tam vodky, piva,
tá sa v každom dome skrýva.
Pakistanec hrdý tvor,
no jeho pes to netvor.
Spomínaný Černobyľ,
ten tam všetky psy dobyl.
Všetkým dobyl baterky,
teraz svietia i potmelky.

Irenu to tam už nebavilo,
to psisko by ju bolo zabilo,
Vybrala sa ďalej jako,
jako pako, čo má sako.
Tako, ako mako pako, /// To všetko Lienka na vine, tá čo má rada broskyne///
ja sako dako vako?

Beží ako o dušu,
Nech sa strčí do riti. /// To zasa Lienka///

Vrátime sa k Irene späť,
veď okolo nej sa točí náš svet.

Ona je jak Zemeguľa,
tak spitá jak nigda
Vtedy len očami gúľa,
a beží jak pigda. ///Keď si môže Ľudko Štúr vymýšľať, nová slová, tak môžem i ja.///

Beží, beží jak Forest Gump,
a tu mal byť pekný jamb.
Ten však ostal včera doma,
„kua, sakra, doparoma .“

Irena je už teraz doma,
táto story, je ale pohroma.
Rechce sa na tom i Lienka,
čo mám doma samé denká.
Iný rím už nevychádza,
ale to ma Irena zavádza.

Ja už končím, majte sa ,
„trimce še“
Radujte sa veseľte sa,
a jedzte krémeše..

 

06 februára 2007

"Nie každý môže byť doktor, aj sestričky treba."

                                                      autor: No ja, kto iný?