Umenie plodí umenie

Dnes som išiel po jednej košickej ulici. Presnejšie po Mlynskej. Pri pohľade na Jakabov palác som si prestavil skvelú foto. Palác v pohybe. Určite to pozná každý, kto fotí so staršími digitálmy bez stabilizátora obrazu. Nebola by to super fotka? Pol budovy osvetlenej slnkom, celá budova mierne rozmaznaná. Odkiaľ som nabral ten pre niekoho strelený nápad. V uchu som mal Pink Floyd. Hudbu, ktorá je skutočným umením. Umenie plodí umenie. áno skutočne je to tak. Po ceste na autobusovú stanicu som ešte videl veľa skvelých záberov. „Ach“ prečo som len nemal so sebou foťák?

Nedá mi nerozobrať relatívnosť pojmu umenie. Nie každému človeku sa páči to isté. Niekto má rád to, iný zasa hento. Niekto povie na Pink Floyd, že to nie je hudba (ľutujem ho) ja to poviem na techno a rap. No koľko ľudí toľko chutí a ja Vám svoje chute nechcem vnucovať a Vaše chute Vám nechcem brať.

Týmto otváram tému: Fotky, ktoré neboli a nikdy nebudú urobené. Budem rád ak sa aj Vy podelíte o svoje predstavy. Veď takú predstavu si môžeme uchovať celý život.

Len tak

Takže, máme tu novú skvelú story, ktorú píšem len tak z nudy v škole. Škola je inač super vec. Posedíš, tváriš sa že sa učíš a všetko je OK
:-ˇ Pozrite sa na mňa. "Aha, aha." Sedím v PC učebni a zabíjam čas. Čas, ktorý mi tak chýba. Ale veď to je v podstate jedno. Ja viem, ak je tu niekto kto sa rád hraje so slovíčkami , že MAJA, povie: "Jedno je len koleso na fúriku." Ale tak čo už, aj taký ľudia musia byť. Mimochodom viete na čo som prišiel??? No, hádajte??? No aj to že škola je super je možnosť, ale to tu už bolo. Skúste hádať na čo som prišiel ešte raz! Nič??? Ešte stále??? Lool bolo my to treba tu sa s Vami toto ono. Viete čo? Zamyslite a potom mi to do komentov napíšte. SENDING OFF

Ventil

Nuž, po dnešnej Irene dám ešte jednu vecičku a to recenziu. //Keď tomo môže, tak potom aj ja// Dnes som videl akože kabaretnú show, Ventil. Nebudem menovať televíziu s názvom STV, ktorá to vysielala. Malo to byť zábavné, aspoň to by som od kabaretu čakal. No okrem niekoľkých úsmevných chvíľ to bolo na „veľmi slabej zábavnostej úrovni.“ // to je pojem, to asi pošlem Matici Rumunskej nech mi to uznajú za spisovné// Vzhľadom k tomu, že sa moje oči dostávajú do polohy off tak sa s vami rozčúlim. Nechcem rozprávať veľa, lebo ja viem kde bývam. Ja by som aj mal peniaze na Tatry aj na Ávie by som mal peniaze, keby som mal peniaze. Lebo to je to problém. Vy, vy ste dôležití, ale hlavne ja a moja peňaženka je dôležitá. Takže prispejte mi na podsvietenú kapustnicu, lebo z tejto ma bolia oči. A oči, to nie že som sa na trhu vyhral ich. To len jedno mám. No mám dve, ale viete ako sa to snažím myslieť. Ja by som aj normálne vážne aj rozumom pohol, ale tha stoličku mám koženú. Že čo to ma s tým spoločné? Nič. No a ??? Vadí Vám to? Toto chcete? Hej? Radšej mi peniažočky pošlite! Dám Vám číslo účtu. V pohode, ja s tým nemám problém, ale nemôžem ho dať verejne, lebo budem mať viacej peňazí jak Bill Gaťe. A čo potom? Ja nechcem byť v časopise People. Ja viem, že sa tam hodím, ale tha potom by môj blog mal väčšiu návštevnosť a to by server už nezvládol. To už nie je žiaden taký na svete čo by to mohol zvládnuť. Takže mi to nerobte. Prosím nie, nie. Nie ja nechcem tu kazajku, pomóóóc.  

Irena a Paris ... Myself and Irene part. III

A je to tu. Konečne! Konečne to vyjde na povrch. Irena je najlepšia kamoška Paris Hilton-ovejovejovej. Povite si: „To je neuveriteľné,“ no je to tak. Chcete vedieť ako sa zoznámili? Úplne jednoducho. Boli spolužiačky na nižšej predstrednej vysokej škole v USA. Áno v USA majú aj takéto školy, školy pre „mimoriadne nadaná deti“ Ale poďme pekne poporiadku.

„Čauuu, tha ti jaká pekná. Ja sa volám Irena a ty?“
„Akožé já?“
„No né já, jasne, že ty.“
"Tak ja som paris.“ //áno Paris sa píše s veľkým P ale naša Paris je taká hlúpa, že nevie vysloviť veľké P//
„Paris? Pekné meno. A akože ty si odkiaľ.“
„No, že normálne z Holivúdu. "(čítaj Hoľivúd. Btw som zvedavý ako prečítaš veľké h)
„Vážne, akože normálne z Holivúdu?“
„No veď ti to píšem na oblohu, že áno. A vieš ty čo? Poďme ku mne domov, ukážem ti môj dom.“

A tu sa ich neuveriteľne dlhý a neskutočne zmysluplný dialóg končí. Irenka ide s Parisom, resp. Pariskou do Holivúdu. Paris ukazuje Irene všetky pamiatky. Z nich je najkrajšia skládka, kde sa hádžu odpadky. Už – už sú pred Parisinou vilou, keď zrazu pocítia zemetrasenie. To len môj profesor slovenčiny zaspal od nudy, a hodil tento príbeh do koša. Čo už, nie každý má talent. Vráťme sa k Irenke. Tá je celá uchvátená z prepychu, v ktorom Paris žije.

„ Paris, a čo je toto?“
„Ale, to je len taká haraburda. Vieš to som bola na safary a zabila som poslednú jaku-maku na svete.“ // jaka-maka vzor jaka-maka. Zviera, ktoré vyhynulo kvôli Paris Hilton. //
„Ty si ale envirodementálny človek.“

„Vieš čo Irenka, ty si taká super baba. Nebudeme najlepšie kamošky???“
„Jasné.“

A takto sa Irena skamarátila s Paris Hilton.

PS to Harry: niektoré dĺžne sú zle naschvál :-D

"Nestarajte sa o cudzích,
budete mať viacej času na vlastný úspech" 
                     (autor: taky dajaky teply Americky Rus)

Shine on you crazy diamond.

Remember when you were young,
You shone like the sun.
Shine on you crazy diamond.
Now there's a look in your eyes,
Like black holes in the sky.
Shine on you crazy diamond.
You were caught in the crossfire
Of childhood and stardom,
Blown on the steel breeze.
Come on you target for faraway laughter,
Come on you stranger, you legend, you martyr, and shine!

You reached for the secret too soon,
You cried for the moon.
Shine on you crazy diamond.
Threatened by shadows at night,
And exposed in the light.
Shine on you crazy diamond.
Well you wore out your welcome
With random precision,
Rode on the steel breeze.
Come on you raver, you seer of visions,
Come on you painter, you piper, you prisoner, and shine!

Nobody knows where you are,
how near or how far
Shine on you crazy diamond
Pile on many more layers and
I'll be joining you there
Shine on you crazy diamond
And we'll bask in the shadow
of yesterday's triumph
And sail on the steel breeze
Come on you boy child, you winner and looser
Come on you miner for truth and delusion, and shine!

 Toto je song od Pink Floyd-u pre Syd-a Barrett-a.

Ľudia prečo si ničíte svoje životy svinstvom?

21:35 edit: pridaná tretia strofa.

Pokec part II

Zdravím, dám vyjadrenie k tejto veci, predtým ako ma začnú novinári, resp. autori článkov v bulvárnych nečitateľných sprostostiach otravovať. Citácia autora, teda mňa:

"Pôvodne to malá byť, ďalšia plnohodnotná časť Ireny. Cel som niečo napísať, aby som to tu trošku oživil. Po chvíli som prišiel na to, že nemám náladu na písanie. Aby som to upresnil nemal som čo písať, tak som sa nechcel premáhať len aby som niečo dal. Tak som použil "zvukovú klávesnicu". Je to taká kapustnica, či vlastne klávesnicu, ktorú keď stlačíte v nevhodnej chvíli, tak vydáte zvuk do ****, do , dodoma.. Ale k jadru veci, vyhodil som to čo bolo o ničom a ostalo len to, čo nebolo o ničom, resp bolo to o ničom s Oničom ale tak aby sme Oniča nechali doma, tak sme sa s Oičom o ničom nebavili.“

Pokec ... Myself and Irene part II.

„Lool, zlatý môj, už sa konečne dokopy daj, si jak keby si videl Paris Hilton nenamakeupovanu, ja viem, že sa na ňu nedá pozerať.“

„Buď ticho, ty schi, schizofrenické ja.“

„LooL tha de sme? Na Ukrajine, že mi budeš rozkazovať, čo mám hovoriť???“

„Akože sorry, ale tot nemá cenu, Ty budeš furt svoje.“

„Oki, than sending off.“

To by continued…

 

STV

Politika je téma, kt. som pôvodne nechcel rozoberať, 
ale TO čo sa deje v dnešných dňoch už presahuje medze. 
Ak sledujete dianie na našom "skvelom" Slovensku viete, 
že máme verejnoprávnu televíziu. Resp. mali by sme mať. 
Ak si tak trošku preklikáte web zistíte,
 že nový generálny riaditeĺ pán Hreha odvolal sefa
reporterov STV pána Kordu.  
Na Slovensku sme mali jednu z mala dobrych relacii -
Pod lampou. 
Dušan Hríb v poslednej relácií svojvolne zmenil tému, 
aspon niekto ma chuť a odvahu bojovať. 
S kordom preberali to ako je STV neslobodna a 
ako politici diktujú čo sa má vysielať.
Momentálne sa to rieši, keď si vypočujem postoje
všetkých strán ...

Tejto téme sa ešte budem venovať, 
pretože to nie je len na pár riadkov. 
V podstate som sklamaný z toho, 
kam naše Slovensko smeruje. 
Prečo som sa nenarodil inde?  

PS: sorry za diakritiku a pod ale mam nerf.

Večer

     „Čo? Kde? Kedy? Ako?“ to boli moje prvé slová hneď potom, ako som precitol zo spánku.
Toto nie je moje prvá práca, ktorá začína týmito slovami. Nejeden môj literárny počin, ako s obľubou práce takéhoto charakteru nazývam, začínali takto. Ale vrátim sa k podstate veci.
     Čo má človek robiť, keď nemá čo robiť. „Když se mu nechce ani číst, ani spát.“ Dnes sa mi vybili baterky v MP3 prehrávači. Teraz sa nabíjajú a ja čakám. Snažím sa krátiť si tento čas efektívne. No učiť sa mi nechce, resp. to už nedokážem. Po dnešku nedokážem už memorovať nič. Jediné čo dokážem je rozprávať, to dokážem stále. No vzhľadom na pokročilý čas i pracovnú vyťaženosť mojich rodičov, nemám sa už s kým rozprávať, pretože už spia. „Hľadajú tehly v múre.“ A tak sa rozprávam s PC. Rozprávam sa s Vami, pretože Vy, Vy ste dôležití. Čo človek neurobí pre čitateľa? Všetko. No ja nemám rád komerciu, takže i tento blog sa snaží byť nekomerčný a nenásilný. No to je iný príbeh.
     Moje myšlienky plynú a moje prsty stoja. To je znak konca. Konca dnešného postu. Konca dneška.  Dobrú noc.

 orrim

Ako vyzerá Irena???

No keďže mi píšete milióny listov tak to urobím, ukážem Vám ju.

Ona je ako prúd lávy, lávy, lávy z lávy
zase len zlé, cesty vedú.
Tak ma ona napĺňa inšpiráciou.

Tak toto je ona. Presne takto bude vyzerať o 60 rokov.

Teraz vyzerá asi takto a takto.

Sprcha

Pre tých, čo nevedia čo to je:  

Je to je taká hadica,

nie, nie je to udica.

Na konci je hlavica,
keď skončíš si mokrý jak taká opica.

Takže, mám pre Vás takú krátku básničku.
Nobelovku za literatú asi za ňu nedostanem, ale ...

Nonsens

Takže, zakladám novú kategóriu môjho blogu.
Má názov nonsens. (Nie. Nečíta sa to ako "nonsíns")
Ak máte náhodov vedomosti a IQ ako Paris Hilton, tak nonsens znamená nezmysel.
Blud, sprostoť, ba dokonca slovník synoným mi povedal že môžem použiť i výraz nerozumnosť.
Takže toto bude odelenie noruzumností a iných krátkych sprostostí, ktoré mi každodenne lietajú hlavou a narážajú no moju lebečnú stenu. 

"Ako sme sa spoznali"...Myself and Irene part I.

          Jedného krásneho dňa, ktorý nebol až taký krásny, za krásneho počasia, ktoré teda mohlo byť aj lepšie a v pohodlnom kresle, v ktorom sa sedí na draka som si zapol World of Warcraft. Server išiel dosť zle, ale mne to nevadilo lebo som mal super náladu. Tak povediac mi prepínalo a vtedy sa smejem aj z veveričky na strome. A tak som sa hral, a hral keď tu zrazu...
áno detičky moje, keďže nemáme peniažky na viacej papiera tak končíme.

          A lečoby, prečo končiť, veď ani Tunel nekončí. Takže hral som WoW a napísal som kamošovi. Nebudem ho menovať, veď Harry za to nemôže :-) A tak sme si písali a mne vypínalo už dosť kvalitne. Ak by som tu napísal výpis tej debaty, tak by ste z toho asi nič nemali. Ale ja Harry sme mali, veď sa už poznáme takmer 11 rokov, a za ten čas sme sa naladili na podobnú vlnu. Aby som bol presný tak on chytá moju frekvenciu a ja chytám Irenu za zadok.
        
          A kto je Irena???
No keby ste ma neprerušovali, tak by som sa k tomu aj dostal. Počas nášho neskutočne zábavného pokecu tam prišiel i šarksik. Bol to náš spoluhráč, ktorý nechytal ani moje ani Harryho vlny. A tak nám napísal niečo v tomto zmysle: „hej, vy dvaja ******
///nebojte nesneží/// už prestaňte.“ A ja na to: „ jasne ja a moje druhé ja už končí.“ A Harry na to napísal asi niečo také: „ty a Irena ?“ ///Myself and Irene bol taký film///  A vtedy sa to stalo, vonku udreli hromy blesky, moje extra pohodlné kreslo sa zlomilo a mne cinklo v hlave. To je skvelý nápad, keď mi začne vypínať tak sa vyhovorím na Irenu. A tak je na svete moje druhé ja – Irena.

To by continued…
                                                                                                                                         orrim

O mne

„Neberte život příliš vážně, beztak z něho nevyváznete živí.“
Moje heslo. Možno si poviete: „ale to poznám, veď to je len také klišé.“ Ale ja si to nemyslím. Táto veta z jedného zábavného filmu mi zmenila život. Ja mám tento život rád, a nechcem aby to so mnou seklo v štyridsiatke, nechcem zomrieť na infarkt alebo na nejakú podobnú „blbosť“ ktorej môžem zabrániť jednoducho a lacno. Smiechom. Smiech je môj veľký priateľ, ktorý ma sprevádza na každom kroku. Možno to niekedy vyzerá ako keby som bol „retardovaný, zhúlený, opitý...“ ale verte tomu, že baviť sa dá aj bez alkoholu a iného svinstva. Ak to niekto nedokáže tak to ho ľutujem. Ale môj problém to nie je a je mi srdečne jedno čo si po prečítaní tohto podpisu budete myslieť. Väčšinu z Vás som v živote nevidel a zrejme ani neuvidím. Nehovorím, že ste mi ukradnutý, pretože každý človek je dôležitý, ale nevadí mi keď si o mne poviete, že som iný. ÁNO, som iný a som na to hrdý. Som rád, že som dnes tam kde som, a že nepotrebujem žiadne svinstvo na zábavu. A toto je všetko čo by som cel. Pripomienky čakám v sekretári, či vlastne u sekretárky. „Nechte si sví rady, já nechci, po vás nic, ani sliby ani řády... ale hlavne mi nehovorte, že som retardovaný, to viem už dávno a Irena to vie tiež :-D :-D :-D

FOR THE FUN