Ako išla Irena z Himalájí cez Uzbekistan do Pakistanu ... Myself and Irene part IV

Jedného krásneho dňa, keď bola Stredozem ešte mladá, rozhodla sa Irenka, že pôjde na výlet. Išla, išla keď sa tu zrazu jej telo vyskytlo v Himalájách. Bola tam taká zima, že ešte aj zmrzlina zamŕzala. Keďže sa už ocitla na mieste, kde sa ocitnúť nechcela nemala na výber a išla domov.

Sestra i cesta
z mesta do mesta,
bola ako z lístkového cesta.
Išla a išla,
až raz do Uzbekistanu prišla.
Uzbekistan pekný štát,
každý lamer ho má rád.
Majú psy ba i mačky,
na obed jedia i kačky.
Irena bola celá happy,
ale chcela sa napiť cappy.
No cappy tam nemali,
a tak sa o ňu postarali.
Dali jej piť, ba i jesť,
no na oplátku musela koše pliesť.
Dali sa jej napiť vodky,
hneď videla všetky čiernobiele fotky.
Rozhodla sa, že pôjde ďalej,
ale zvrieskla ešte „Krčmár, nalej!“

Išla cestou necestou,
spievala si lelelou.
Došla až do Pakistanu,
kde zbadala čiernu vranu.
Vrana tučná ako byľ,
čo to, čo to ? Černobyľ.
Pakistan je blízko Ruska,
nemajú tam chleba kúska.
No majú tam vodky, piva,
tá sa v každom dome skrýva.
Pakistanec hrdý tvor,
no jeho pes to netvor.
Spomínaný Černobyľ,
ten tam všetky psy dobyl.
Všetkým dobyl baterky,
teraz svietia i potmelky.

Irenu to tam už nebavilo,
to psisko by ju bolo zabilo,
Vybrala sa ďalej jako,
jako pako, čo má sako.
Tako, ako mako pako, /// To všetko Lienka na vine, tá čo má rada broskyne///
ja sako dako vako?

Beží ako o dušu,
Nech sa strčí do riti. /// To zasa Lienka///

Vrátime sa k Irene späť,
veď okolo nej sa točí náš svet.

Ona je jak Zemeguľa,
tak spitá jak nigda
Vtedy len očami gúľa,
a beží jak pigda. ///Keď si môže Ľudko Štúr vymýšľať, nová slová, tak môžem i ja.///

Beží, beží jak Forest Gump,
a tu mal byť pekný jamb.
Ten však ostal včera doma,
„kua, sakra, doparoma .“

Irena je už teraz doma,
táto story, je ale pohroma.
Rechce sa na tom i Lienka,
čo mám doma samé denká.
Iný rím už nevychádza,
ale to ma Irena zavádza.

Ja už končím, majte sa ,
„trimce še“
Radujte sa veseľte sa,
a jedzte krémeše..