Brusel - utorok

Ďalší deň našeho pobytu začal celkom pokojne. Vyskočil som z postele o 7:25 a zazdalo sa mi,
že som mal vstať o hodinu skôr. Za päť minút som sa obliekol a vykukol som zu svojej izby.
Zbatal som tam svojich kolegov a upokojil som sa. Počkal som ešte chvýľku na oneskorencov a spolu sme sa vydali na raňajky. Vtedy mi bolo jasné, že som vstal správne.
Niečo rýchle sme zbodli a o pol hodinu sme sa už dohadovali čo budeme robiť.
Mali sme deň pre seba a tak sme sa dohodli, že si pôjdeme pozrieť mesto.
"Veď predsa nebudeme vysedávať doma. Na to máme celé prázdniny," povedala Hexa a ja som so súhlasom v očiach počúval jej plány. Hneď ako sme boli ako-tak dohodnutí, vybrali sme do izieb aby sme si pobrali všetky potrebné veci. Netrvalo to dlho už sme šli metrom na stanicu Parc. Vystúpili sme z metra
a šľapali sme pekný kus cesty ku galérií. "Tu majú najväčšiu kolekciu Rubensa na svete" povedala Hexa a všetci sme videli, že sa na neho teší. Trochu sme trápili s hľadaním vchodu, no podarilo sa.
"No, Rubens je v Tokiu." povedala Hexa. To sme sa dozvedeli až po tom, ako sme si kúpili lístky.
"Čo už aspoň sa pozrieme čo tu ešte majú." povedal som s nádejou, že upokojím Hexu.
Neupokojil som. I napriek tomu, že Rubens v galérií nebol, prežili sme tam dlhých päť hodín. Obrazy bolo celkom pekné a bolo ich dosť veľa. Neviem si predstaviť, čo by sme tam robili, keby tam bol Rubens. "Teraz sadneme opäť do metra a pôjdeme k Mini Europe." A tak sme aj urobili.
Pýtate sa čo je to Mini Europe? Keby som mal internet na pätnástom kilometrov za hraničný priechod Letenie, tak by som Vám to hodil link. No internet tu nie je a tak budete aj Vy, moji milovaní čitatelia bez linku. Tak Vám toto miesto aspoň opíšem.

Je to taká plocha,
ktorá nie je plochá.
Sú tom rôzne pamiatky,
Poľské české pobratky.
Všetky sú však malé,
no neboli také stále.
Sú teraz aj Veľké,
také aké vidíte v telke.
V Mini Europe sú to len makety,
TGV-čka a aj nejakej rakety.

Skrátka a dobre sú to makety pamiatok členských krajín Európskej Únie. Celý ME máme nasnímaný na páske, resp na DVD. Tomu sa budem venovať v inom projekte. "Pani profesorka, keď to chcete všetko takto natáčať tak tu budete do zajtra. Viete koľko tu toho je???"
povedal paľo.
"Vy chcete ísť nakupovať?"
"No, áno. Nemôžeme sa rozdeliť a dať si zraz v St. Michael o siedmej???"
"No môžeme."
"Super. Tak ja so Zuzkou a s Maťou pôjdeme nakupovať, ok?"
"No zrejme nemôžeme namietať"
A tak bol Paľo spokojný, že vybavil s p. profesorkou čo chcel. Ja a p.p. sme pokračovali v recordingu ME. Zabralo nám to slušnú "chvíľku". Po tomto náročnom kameramanskom výkone, sme šli domov. Pozreli sme si ešte kostol, kt. bol súčasťou nášho komplexu a šli sme na večeru.
"No, som zvedavá, kedy prídu" povedala Hexa keď sme sadeli sami spolu s našimi potravinami. Vtom sa rozleteli dvere a v nich stáli naši nakupujúci.
"Stihli ste to" povedala Hexa a zahrnula ich informáciami a našom ďalšom pláne. Tým bol Omegang. Boli to slávnosti na počesť...
No nikto z nás nevedel čoho, nakoľko informačné letáky, kt. sme dostali boli len vo Francúzštine a Flámčine. Nič to nemenilo na fakte, že to bola pekná slávnosť. Videli sme kone, cechy a množstvo iných stredovekých atrakcií. Boli sme však len za ohradou, lebo vstupenka stála 30 eur.
"No poďme domov a poviete mi svoje prejavy na zajtra"

"So, thas all" zakončil Paľo naše prejavy. Ak sa Vám zdá, že som niečo preskočil, tak sme medzičasom došli do mojej Šejkspírovskej izby a začali sme bľabotať naše pripravené prejavy na zajtra. Po ťažkej menálnej práci sme sa dali sprchu a zaľahli sme do postele, veď zajtrašok je vždy ťažký, no ten, ktorý mal nasledovať, mal byť ešte ťažší.