Vianoce

A máme to tu zas. Hlavne stresujme lebo nemáme všetky darčeky. Rýchlo bežme do Tesca veď pokladňa 4 je ešte voľná. Mamke voňavku ako každý rok, ockovi ponožky a bratovi trenky. Máme všetko čo sme chceli a teraz rýchlo zaplatiť. Nesmieme zabudnúť predbehnúť tú milú starenku, ktorá kupuje mandarínky vnúčatám. A zabudol som ešte, že musíme zahundrať ako pomaly blokuje tá pokladníčka, ktorá mohla byť doma s deťmi.

Čo tak si sadnúť k Popoluške, zapáliť si sviečky na adventnom venci a pokojne ležať a rozprávať sa o tom aká bola zima vtedy keď Popolušku točili. Alebo si zapnúť koledy a vysvetliť svojim deťom ako sa vyrábajú gule na stromček. Vždy sa dá vybrať si a ten výber je na nás. Buď to bude vianočný stres a nervozita alebo to bude skutočný pokoj ľuďom dobrej vôle

som s5

Po dosť dlhých prázdnach sa zavraciam na svoje stránky, lebo čo je dobré je dobré a v tom treba pokračovať. V skratke by som Vám povedal čo sa všetko udialo, ale tak sa mi nechce, že by ste neverili. Bol som v Brusely, a z toho už mám hotový článok, tak potom ho sem hodím, keď ho vyhrabem. Bol som aj v Londýne, kde ma zatkli policajti preto, lebo som si fotil auta na ulici :D Našťastie dopadlo všetko dobre a ešte na ulici sme sa v pokoji rozlúčili. Z Londýna možno niekedy dám nejaký súvislý text, ale do dôchodku ešte ďaleko, takže sa asi nedočkáte. Teraz by sme sa mali tešiť na Vianoce, sviatky lásky pokoja a komercie. Už to začína, na každom rohu budú svietiť svetlá a v každom obchodu budú tie najúžasnejšie darčeky. Človeku až plakať by sa chcelo, ak by sa nad tým, zamýšľal. A preto Vás vyzývam, NEPODPORUJTE KONZUM A KOMERCIU. Ďakujem :-)

Wéékend

Prečo existuje ten strašný odporný wéékend??? Veď kto by už rád sedel doma a nič nerobil? Sedieť a nemať žiadne povinnosti. Fuj hnus. Na svete je veľa ľudí, čo wéékendy priam neznášajú. Niektorý majú sobotofóbiu. Je to zákerná choroba, ktorá sa našťastie dá liečiť.
CING „S našimi skvelými liekmi sa zbavíte sobotofóbie za 258 rokov. Ak zavoláte hneď, zašleme Vám balíček našich liekov len za 9 999,99 SK. Je to skvelá ponuka, tak neváhajte a volajte.“ KONIEC CINGU
Kde som to skončil? A jasné, sobotofóbia. Existuje ešte aj horšia choroba. Nedeľofóbia. A to je i môj problém. Nedeľa je strašný deň. Prečo? Lebo za ňou nasleduje pondelok a v pondelok mám franinu. Nie že by som tento skvelý priteplený jazyk nemal rád, len je dosť ťažký. A tak takmer celá moja nedeľa padne za obeť franine. Aj zajtra bude taká nedeľa. V pondelok resp. v pondelisko mám veľký test z franiny a tak sa budem celú nedeľu učiť. Ani si to neviete predstaviť ako sa teším. Ale dosť o mne. Možno sa pýtate, že čo môže byť horšie ako sobotofóbia, alebo nedeľofóbia. Odpoveď je jasná. Kombinácia týchto chorôb. A čo takto vzniká? Wéékendofóbia. Tak a teraz Vám nepomôžu ani lieky z telešhopingu. Máte už len jednu možnosť. Cez wéékend sa musíte zdržiavať v prítomností skvelých ľudí. CING „A máme tu ďalšiu skvelú ponuku. Ponúkame skvelého človeka na wéékend len za 99 999,99-SK. Neváhajte a volajte orrimovi na jeho mail, potom sa s Vami dohodne.... Takže opakujem, orrim na wéékend len za 99 999,99-SK + poštové, balné, cestovné, stravné, jarné, letné i zimné.“ KONIEC CINGU

STV

Politika je téma, kt. som pôvodne nechcel rozoberať, 
ale TO čo sa deje v dnešných dňoch už presahuje medze. 
Ak sledujete dianie na našom "skvelom" Slovensku viete, 
že máme verejnoprávnu televíziu. Resp. mali by sme mať. 
Ak si tak trošku preklikáte web zistíte,
 že nový generálny riaditeĺ pán Hreha odvolal sefa
reporterov STV pána Kordu.  
Na Slovensku sme mali jednu z mala dobrych relacii -
Pod lampou. 
Dušan Hríb v poslednej relácií svojvolne zmenil tému, 
aspon niekto ma chuť a odvahu bojovať. 
S kordom preberali to ako je STV neslobodna a 
ako politici diktujú čo sa má vysielať.
Momentálne sa to rieši, keď si vypočujem postoje
všetkých strán ...

Tejto téme sa ešte budem venovať, 
pretože to nie je len na pár riadkov. 
V podstate som sklamaný z toho, 
kam naše Slovensko smeruje. 
Prečo som sa nenarodil inde?  

PS: sorry za diakritiku a pod ale mam nerf.

Večer

     „Čo? Kde? Kedy? Ako?“ to boli moje prvé slová hneď potom, ako som precitol zo spánku.
Toto nie je moje prvá práca, ktorá začína týmito slovami. Nejeden môj literárny počin, ako s obľubou práce takéhoto charakteru nazývam, začínali takto. Ale vrátim sa k podstate veci.
     Čo má človek robiť, keď nemá čo robiť. „Když se mu nechce ani číst, ani spát.“ Dnes sa mi vybili baterky v MP3 prehrávači. Teraz sa nabíjajú a ja čakám. Snažím sa krátiť si tento čas efektívne. No učiť sa mi nechce, resp. to už nedokážem. Po dnešku nedokážem už memorovať nič. Jediné čo dokážem je rozprávať, to dokážem stále. No vzhľadom na pokročilý čas i pracovnú vyťaženosť mojich rodičov, nemám sa už s kým rozprávať, pretože už spia. „Hľadajú tehly v múre.“ A tak sa rozprávam s PC. Rozprávam sa s Vami, pretože Vy, Vy ste dôležití. Čo človek neurobí pre čitateľa? Všetko. No ja nemám rád komerciu, takže i tento blog sa snaží byť nekomerčný a nenásilný. No to je iný príbeh.
     Moje myšlienky plynú a moje prsty stoja. To je znak konca. Konca dnešného postu. Konca dneška.  Dobrú noc.

 orrim