Zaháňať ovečky to nie je žiadna sranda. A keď sa Vám ovečka vymkne to je ešte horšie, ale poďme pekne poporiadku.
Kde bolo tam bol, vystúpil som v KE zo šestky električky na zastávke „Zimný štadión“ no ja by som ju skôr nazval „V Čirču za štadiónom.“ Miška ma už čakala pred Steel arénou kde bol nejaký Street-road-underbridge-ball. Onedlho tam bola aj Domča_Q. Tak sme sa vybrali do tej maličkej chajdy. Prebojovali sme sa čo najbližšie k pódiu, aby sme videli Komajotu. A tak sme si podupkávali, až kým neskončila aj Smola a Hruška s marhuľou a broskyňou.
Nakoľko moja korytnačka nemá rada puding šli sme preč. /// Hľadáte zmysel tejto vety??? NIE JE :-)/// Ale skutočne sme šli preč. Nie úplne, len do chodby. Medzitým začal hrať Puding pani Presliovej a mi sme poskakovali a vozili sa na košoch. V tom sme našli dvere. Otvorili sme ich a prišli sme na to, že sa dajú otvoriť len z vnútornej strany. To bol dôležitý poznatok.
Po tomto zdrvujúcom poznatku začal nejaký basketbalový zápas, a tak sme sa rozhodli, že sa naň pôjdeme pozrieť. Bola to akože exhumácia, alebo také niečo, USS vs. KCERO ICP KE. Skrátka nuda. Keď to skončilo, tak šla Domča_Q preč. Ja a Miška sme čakali na Nocadeň. Už to malo začať a vtom mi zazvonil mobil. Bola to Domča. „Počuj, som sa vymkla v tých dverách.“ Po 10minútovej maturite sme ju objavili, a vysvetlila nám, že i keď sú tie dvere odomknuté, tak aj tak sa nikam nedostaneme. Za nimi je plot.
Ponaučenie: Ovečky, neutekajte z košiara, čo ak nebudete mať mobil ???
(C) by orrim :-)
12 júna 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
úžasný članok, orry, vyšiel ti :o)
tha diky no...
Zverejnenie komentára